Jeden vysokoškolák, ktorý nedávno prijal vieru a krst, mi povedal:
„Verím z mnohých dôvodov. Jedným je ten, že dnes som schopný vidieť a hodnotiť všetko ako bývalý ateista a zároveň ako súčasný kresťan. Viera mi rozšírila uhol pohľadu. Vidím detaily, ktoré som predtým nevidel, i súvislosti, ktoré mi ponúkla až viera. Chápem už nielen nové hodnoty v starých veciach, ale aj staré veci v nových hodnotách.“
Potom mi rozprával o jednej galérii, kde vystavujú tkaný gobelín. Ten nevisí na stene, ale uprostred miestnosti v ráme. Kto vstúpi do miestnosti prvým z dvoch vchodov, obdivuje na rube pestrofarebnú spleť vlákien – pohľad na upokojenie. Kto však rám obíde, uvidí líce gobelínu – výjav, ktorý návštevníka vedie k zamysleniu. Kto vchádza druhým vchodom bez toho, že by si dal námahu a rám obišiel, vidí len líce, rub je preňho skrytý... Len chcieť vidieť veci z viacerých uhlov.
Max Kašparů – z knihy: Malý kompas viery
