„Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko.“

Ľudia sme často ako stromy.
Tí okolo, vidia len to, ako vyzeráme.
Vidia naše zbytočné konáre,
vidia, či prinášame úrodu alebo sme len plní lístia,
ktoré padá na zem a sú s ním iba starosti.

Boh však vidí aj do nášho vnútra.
(A nemusí nás kvôli tomu spíliť na klátiky.)

On vidí naše smútky, ale aj naše radosti,
vidí naše pády, ale aj naše vstávania,
vidí naše prehry, ale aj naše víťazstvá.

Boh o nás všetko vie.

A to je naša nádej.

On vie.