Ak som predtým
v Czestochowej nikdy nebola,
za posledné 4 roky
som tam bola päťkrát.
Raz len tak na chvíľočku,
prechádzajúc okolo,
ale štyrikrát vždy na dva dni.
Putovala som
so slovenskými železničiarmi
na tradičnú novembrovú
púť poľských železničiarov.
V roku 2008 czestochowská
bazika vyzerala tak,
ako vyzerá niečo, čo má už riadne veľa rokov.
V roku 2009 sme sa do nej vôbec nedostali.
Kvôli oprave bola zatvorená.
V roku 2010 už začala ohurovať svojou novou krásou.
Tento rok ešte viac provokuje.
A oprava ešte nie je dokončená, takže nabudúce...
Ale toto nechce byť história „remontu“ baziliky. :-)
Je to len taký dlhý úvod,
ku krátkej myšlienke.
O opravách.
Lebo netreba o tom veľa písať,
čo treba k oprave baziliky.
Každý vie.
Veľmi veľa peňazí a odborníkov.
Ale ani o tom netreba veľa písať,
čo treba k oprave ľudského srdca.
Aj to každý vie.
Človeka a Boha.
P.S.
Tento rok sa v Czestochowej hovorilo o bl. Jánovi Pavlovi
(púť sa niesla v duchu poďakovania za jeho blahorečenie).
A ak si od neho už nepamätáme veľa jeho povzbudení,
jedno sa asi nedá zabudnúť.
„Nebojte sa. Otvorte dvere Kristovi.“
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač