Medzinárodný deň študentstva

Týždeň Cirkvi pre mládež. Neviem, či ste postrehli, že v dňoch od 12.-20.11.2011 takýto týždeň prežívame. Na začiatku tohto týždňa sa približne 500 mladých ľudí stretlo na celoslovenskej akcii pre vysokoškolákov Akadem v Ružomberku. Prišli sme sa tam stretnúť so živým Bohom, ktorý sa nám dal spoznávať počas celého programu, ktorého sme sa mohli zúčastniť. Témou víkendu bolo ,,Prišli sme viere na koreň“, čomu sa viac vo svojej prednáške venoval o. Andrej Darmo. Počas nej zazneli viaceré slová, ktoré sa nás účastníkov dotkli. Mňa osobne najviac oslovili slová, že Bohu nemusíme rozumieť, Bohu musíme uveriť. Veľa veciam, udalostiam, ktoré sa nám stávajú, nerozumieme, ale musíme veriť, že Boh vie, čo robí. On nás pozná lepšie ako my samy, vie, čo potrebujeme. Preto sa Mu nebojme dôverovať. Program Akademu bol rôznorodý, bol to čas spoločenstva s Bohom i s ostatnými mladými ľuďmi. Každodenná svätá omša, práce v skupinkách, 2 bloky workshopow v sobotu poobede, chvály spoločenstva Rieka života, divadlo a mnoho iného. Každý z nás tu mohol načerpať toľko, nakoľko bol otvorený pre Boha a pre druhých ľudí.
V priebehu Týždňa Cirkvi pre mládež sme prežili i Medzinárodný deň študentsva –17. november. A práve počas tohto dňa som sa i ja zamyslela nad tým, koľko dobra a darov mi Boh doprial a stále dáva počas vysokoškolského štúdia. Na vysokú školu som pôvodne ísť ani nechcela, ale čo iné mi ostávalo po gymnáziu, ak som chcela robiť niečo, čo ma bude baviť J? Preto som si podala dve prihlášky – na špeciálnu pedagogiku do Ružomberka a na ošetrovateľstvo do Trenčína. Vzali ma na obe, ale vyhrala pedagogika, a tak som pred piatimi rokmi začala študovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku. A čo mi tento čas dával a dáva? Samozrejme, vedomosti v mojom odbore J. Kvôli tomu som prišla, ale dostala som omnoho viac, ako som čakala. V prvom rade som našla Boha – až tu, na akademickej pôde, pod vplyvom a vedením našich univerzitných kaplánov a tiež priateľov, ktorých som tu získala, som našla Boha. Osobného Boha, ktorý chce mať so mnou vzťah, a ktorého chcem ja čoraz viac spoznávať. Dáva sa mi spoznávať všade, či je to počas svätých omší, modlitieb, stretiek, ale i počas rozhovorov s priateľmi počas čakania na prednášky, či pri turistike a iných akciách. Pamätám si, ako ma v čase, keď som nechcela ísť na vysokú školu, povzbudzoval jeden kňaz, aby som išla. Hovoril mi, že to bude čas, z ktorého potom budem čerpať celý život. A tento názor mi potvrdilo odvtedy už veľa ľudí, ktorí majú dávno po vysokej škole. A myslím si, že je v tom kus pravdy. Čas, ktorý trávime na škole, ak ho správne využívame, bude časom, ktorý nás bude držať nad vodou, keď príde jednotvárnosť pracovného či rodinného života.
A tak v tomto týždni, kedy sa Cirkev viac venuje nám, mladým, kedy sú pre nás pripravené rôzne akcie po celom Slovensku, zamyslime sa i my, ako využívame čas, ktorý nám Boh dáva na formáciu, nielen po tej vedomostnej, ale i po duchovnej stránke.

Informácie o Ivana Gabrišová

Obrázok používateľa Ivana Gabrišová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Som študentka KU v Ružomberku, odbor špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, teraz štvrtým rokom. Mám rada všetko krásne, predovšetkým deti, prírodu, dlhé teplé dni, turistiku a spoločenstvo dobrých ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu