„Dobrorečte Pánovi, synovia človeka, chváľte a vyvyšujte ho naveky!“
Dan 3, 82

Niekedy som sa o to pokúšala.
Písať básne.
No moje verše nestáli zaveľa.
Škoda, veď teraz,
keď moja duša žasne,
tak rada by som básne písať vedela. :-)

Naozaj,
prečo krása človeka provokuje a núti ho nadchýnať sa,
používať superlatívy,
jednoducho zmeniť slovník?
Je krása čarodejka? :-)
Má takú moc, že dokáže meniť človeka?
Asi áno.
A čím je jednoduchšia, tým je jej moc väčšia.

Krása nás robí inými,
mení naše kamenné srdcia, na srdcia z mäsa,
mení naše smutné tváre, na tváre s úsmevom,
mení naše zemské príťaže, na túžby lietať...

Krása je veľký dar.

Každý deň na nás niekde čaká.

Ďakujme za ňu.