Človek sa niekedy natrápi, a nemusel by, keby...


Inštalovala som si novú tlačiareň.
Žiadny problém,
myslela som si,
zvládnem to ľavou zadnou.
Však mi to tam bude písať,
čo mám s tým robiť.
Aj písalo.
Lenže, čítala som to len tak,
na pol oka,
a  rýchlo som klikala
na slovíčko „Ďalej“.
Tá inštalácia sa podarila hneď,
(teda, to som si len myslela,
že je to o.k.), :-)
ale tlačiareň nevytlačila
skúšobnú stránku.
Tak som ju odinštalovala.
A znovu „nainštalovala“.
A zase nič.
Opakovalo sa to niekoľkokrát.
Možno pri siedmom raze
som sa riadne začítala,
čo to tam vlastne píšu,
a pomaly som postupovala klik za klikom.
Konečne sa tlačiareň podarilo spojazdniť.

Také jednoduché.
A tak som sa natrápila...
A pritom bolo treba len pozorne čítať a robiť to, čo píšu.

Koľko takých situácií nás už stretlo?
Robíme niečo, a návod, ako na to, nás vôbec nezaujíma.
A často aj žijeme „niečo“, a tiež nás nezaujíma ako na to.
A potom sa toľko natrápime...

Možno by sa k tomu textu hodila fotografia tej tlačiarne.
Ale, rozumieme sa, vôbec tu nejde o tlačiareň, ide o náš život.
A nato, aby život fungoval tak, ako má, tiež potrebujeme návod.

A kde ho chceme hľadať, ak nie u Boha?

P.S.
Fotka je zo včera. Takto krásne je teraz v Kremnici.
Na obrázku je Kostol sv. Kataríny.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu