Inštalovala som si novú tlačiareň.
Žiadny problém,
myslela som si,
zvládnem to ľavou zadnou.
Však mi to tam bude písať,
čo mám s tým robiť.
Aj písalo.
Lenže, čítala som to len tak,
na pol oka,
a  rýchlo som klikala
na slovíčko „Ďalej“.
Tá inštalácia sa podarila hneď,
(teda, to som si len myslela,
že je to o.k.), :-)
ale tlačiareň nevytlačila
skúšobnú stránku.
Tak som ju odinštalovala.
A znovu „nainštalovala“.
A zase nič.
Opakovalo sa to niekoľkokrát.
Možno pri siedmom raze
som sa riadne začítala,
čo to tam vlastne píšu,
a pomaly som postupovala klik za klikom.
Konečne sa tlačiareň podarilo spojazdniť.

Také jednoduché.
A tak som sa natrápila...
A pritom bolo treba len pozorne čítať a robiť to, čo píšu.

Koľko takých situácií nás už stretlo?
Robíme niečo, a návod, ako na to, nás vôbec nezaujíma.
A často aj žijeme „niečo“, a tiež nás nezaujíma ako na to.
A potom sa toľko natrápime...

Možno by sa k tomu textu hodila fotografia tej tlačiarne.
Ale, rozumieme sa, vôbec tu nejde o tlačiareň, ide o náš život.
A nato, aby život fungoval tak, ako má, tiež potrebujeme návod.

A kde ho chceme hľadať, ak nie u Boha?

P.S.
Fotka je zo včera. Takto krásne je teraz v Kremnici.
Na obrázku je Kostol sv. Kataríny.