Môže sa nám stať aj to, že pre samé čakanie na svetlo sme prehliadli sivé odtiene, ktoré oznamovali svetlo. Možno sa nám zdá, že ešte sedíme v úplnej tme, a predsa už rozoznať obrysy v prichádzajúcom úsvite.

Hoci prechod z tmy nášho ľudského nešťastia a slabostí sa uskutočňuje v nepatrných úsekoch, nedovoľuje nám zotrvať v tme našej situácie, aj keď sa nám ona často zdá neznesiteľná a niekedy dokonca i neriešiteľná. Veď ak pre nejakú príčinu neprichádza na naše oči spánok a noc je nekonečne dlhá, predsa je nádej, ktorá ešte nikoho nesklamala, že po ťažkej noci príde nový deň. Treba istý čas, kým sa rozvidní, hoci kroky k svetlu sú skoro nebadateľné, dakedy ich nevnímame.
Noc potrebuje čas, aby nastal deň. Tma len pomaly, ale isto ustúpi svetlu. Takto Boh a jeho sila vždy aj v našom živote víťazí nad temnotami zla. Preto každé svitanie je pre nás uistením, že Boh ešte nestratil s nami trpezlivosť, že nám dáva šancu ísť po novej ceste.

Na minútu...s Viliamom Judákom – Adventné a vianočné zamyslenia (karmelitánske nakladateľstvo)