Cestovať vlakom, to je nuda,
hovorí niekto, niekto pridáva,
to nie je nuda, to je rovno,
poriadne veľká otrava.
Otrava, nuda, strata času,
môže byť, ale nemusí.
Vo vlaku možno čítať, rozprávať sa...,
alebo riešiť rébusy.
A ešte sa dá hľadieť z okna,
myšlienkam nechať voľný prúd.
Či sa aj modliť, vravieť Bohu,
na koho nemá zabudnúť.
Cestovať vlakom, to je ako,
životom viesť sa každý deň.
Môžme sa nudiť, otravovať,
alebo život žiť, a niečo robiť preň.
Tak teda, vezieme sa každý jeden,
na trase kratšej, dlhšej... Čo má cieľ.
A ešte nikdy nestalo sa,
aby doň niekto nedošiel.
Dôjdeme aj my. Aj keď možno,
je cesta vlakom pre nás rarita.
No život, ten je dôležitý.
Čo žili sme, to sa nás raz opýta.
P.S.
Hrad Slovenská Ľupča.
Vidieť ho z vlaku na trase Banská Bystrica – Brezno.
Fotka je zo soboty 21.1.2012.
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač