Keď si smrteľne unavený, obťažený zodpovednosťou a starosťami,
preťažený prácou, trápený zo všetkých strán inými,
vtedy donútiť sám seba zastaviť sa a úplne sa vzdať Bohu,
prijať ľudskú nemohúcnosť pred ním,
“márniť“ čas nezištne v jeho prítomnosti,
znamená vykonať úkon viery, poklony a lásky,
ktorý je základom modlitby.

Michel Quoist : Cesta k úspechu