/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Veľmi jasným príkladom účelnosti sú všetky orgány rastlinného aj živočíšneho tela; sú vždy zamerané k nejakej špeciálnej funkcii.
Existujú užitočné, pre nás veľmi potrebné rastliny (napr. obilniny, ovocné stromy). Ale aj tie čo sú škodlivé, resp. jedovaté, majú svoj účel.

Pre rastliny samotné sú významné pletivá (pružné a pohyblivé obilné steblo, do strán sa vychyľujúce, bez toho, že by sa zlomilo, s klasom ťažším než je samé, 500 krát vyššie než aké je široké – aká úžasná konštrukcia aj v porovnaní s ľudskými stavbami!), korene (napr. rastliny rastúce v piesku, majú dlhé korene, aby sa udržali a dosiahli spodných vôd), prieduchy či dýchacie štrbiny v listoch (úzke listy u rastlín s veľkou potrebou vody, aby sa jej toľko nevyparilo). Rastlina si neuvedomuje svoj existenčne nutný vzťah k vode a k látkam v pôde. Jednoducho zapúšťa korene a kŕmi sa, čerpá látky nevyhnutné pre jej život. Listy každej rastliny či stromu sú nielenže tak účelne zostrojené, aby umožňovali čo najlepšie chlórofylovú syntézu, ale pritom sú rozmiestnené podľa určitého cyklu, a to tak, aby sa čo najmenej kryli a mohli prijať čo najviac svetla. Sám Darwin v tom uznával účelnosť, keď hovoril: „ Ak ma chcete zachrániť od mizernej smrti, povedzte mi prečo má listový cyklus vždy uhol 1/2, 1/3, 2/5, 3/8 atď. a nikdy nie iný. To stačí k zblázneniu aj najpokojnejšieho človeka.“ Okrem listov aj samotné korene svojou formou a štruktúrou, zameranou na vstrebávanie výživy a na vzpriamené udržovanie stromu i kmeň svojou pevnosťou, ktorá však neznemožňuje cirkuláciu miazgy, sú výrazným dôkazom účelnosti v prírode. Za hodinu vyprodukuje strom v priemere 1,7 kg kyslíku. Účelná je zeleň stromu a vzhľad kvetov: mladé kvety sú chránené kalichom, semená v schránkach, kôstkach, strukoch. Koľkú účelnosť ďalej vykazujú plody a vône rastlín.
To čo príroda dokázala na svojej úrovni prostredníctvom roznášania svojho peľu a semien rôzneho druhu, to sa dá u človeka čiastočne porovnať napríklad s jeho raketami.
Elektrické signály u rastlín zodpovedajú nervovým impulzom u človeka. Rastliny majú tiež životný rytmus; ak nemôžu v noci oddychovať v tme, čoskoro hynú.
Kde sa berie u rastlín na veľkolepá pestrosť a rozmanitosť? Kde sa berie tá nekonečná schopnosť hýriť farbami, tvarmi – vždy takými účelnými, ba až premyslenými? Prečo príroda tak plytvá nápadmi, architektonickým dômyslom a estetickou rozmanitosťou, napriek tomu, že neštudovala estetiku? Nie je to všade odlesk Božej krásy? Napríklad orchideje, sedmina všetkého rastlinstva, s ohromujúcim bohatstvom najdivokejších tvarov a farieb, obsahujú 20 000 odrôd vo veľkosti náprstku až do veľkosti 30 metrov. Niektoré vábia opeľujúci hmyz tak, že kvet imituje samičku dotyčného hmyzu. Iné vystreľujú peľ na hmyz. Ďalšia orchidea má 30 cm dlhé kvetné nektárium s nektárom na samom konci; žije pri nej však aj nočný motýľ s dlhotánskym sosákom.
Lístie na stromoch svieti na jeseň toľkými farebnými odtieňmi s prekrásnym mramorovaním, žilkovaním, škvrnami a pod. Každý list je originálom, nie sú ani dva rovnaké. Je za tým proces, pri ktorom stromy sťahujú zelené farbivo - chlorofyl do koreňov a zahajujú zimný spánok, pri ktorom nepotrebujú toľko dýchať. Preto zhadzujú svoje pľúca – listy.
V rastlinnej ríši ide o obdivuhodnú vynaliezavosť pri zabezpečovaní ďalšej existencie (existujú tiež napr. cestujúce rastliny, ktoré vytiahnu korene zo zeme, stočia sa a nechajú sa unášať vetrom, cestou trúsia semená a tam kde zacítia vodu zapustia korene).