Potichučky rástli, s rachotom spadli.
Boli hodné obdivu a zároveň životu nebezpečné.
Cencúle.
V ľadovej jaskyni by sme ich opatrne obchádzali,
no na streche trojposchodovej budovy,
sa stali dôvodom k problému,
ako ich odtiaľ dostať dolu.
Lebo ak budeme čakať, kým pôjdu samé,
môže to zle skončiť.
V živote sa vždy nájdu veci,
ktoré sú síce na pohľad pekné,
ale nebezpečné.
Niekedy rastú na strechách domov ako cencúle,
niekedy rastú v nás.
Na cencúle treba zobrať riadnu tyč,
na to, čo rastie v nás treba...
možno čas pôstu,
ktorý máme práve pred sebou.
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač