Pre každého z nás je ťažké pozerať sa na bolesť našich drahých. Koľkokrát by sme im tak radi pomohli a zmiernili ich trápenie, a nemôžeme. V takých chvíľach môžeme mať pocit, že sa deje niečo zlé, že robíme niečo zlé, že nás Boh nepočuje, že na nás zabudol.
Inokedy máme pocit, že tým, ktorí nás majú radi, spôsobujeme trápenie tým, že im dáme nahliadnuť do svojej vlastnej bolesti. Vtedy bývame ešte bezradnejší a bezmocnejší. Podeliť sa o radosť je ľahké, ale podeliť sa o bolesť s odovzdanosťou do vôle Božej vyžaduje veľkú vieru a vzájomnú dôveru.
Len pomaly sa učíme Božej múdrosti, v ktorej prosíme o naplnenie Božej vôle v ich živote, o to, aby zdarne prešli všetkým nutným utrpením, a aby ho v spojení s Kristom dokázali využiť vo svoj prospech.

Vojtěch Kodet: Jeho rany nás uzdravili