Z každej strany bol vedľa nášho Pána pribitý jeden zločinec. Obaja hrešili a kliali. Na začiatku medzi nimi nebol nijaký rozdiel.
Prvý zločinec, ktorý bol zavesený vľavo od Ježiša, predstavuje bolesť tých, ktorí hovoria: „Vezmi ma dolu.“
Ten, ktorý visel vpravo, chcel, aby ho Pán vzal hore na nebesia.
Ten, ktorý bol vľavo, obrátil hlavu k Pánovi a povedal mu: „Nie si ty mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ (Lk 23,39). Myslel si totiž, že Ježiš je jednoducho len liečiteľ.
Dnes je veľa podobných ľudí, ktorí začínajú veriť tomu, že uzdravovanie je podstatou kresťanstva. Pán aj uzdravuje, ale nie vždy. Kým sa neobnoví vesmír, nenastane úplné uzdravenie. Náš Pán neuzdravil Lazára, dovolil predsa, aby Lazár umrel. Nevyslobodil Jána Krstiteľa z väzenia. Boh teraz pôsobí, až neskôr uzdravuje. Uzdravovanie nie je podstata, pre ktorú prišiel na svet. Uzdravenie bolo však to jediné, čo zločinec vľavo od neho chcel. Byť len uzdravený. Napokon, veď keby žil dnes, nikdy by si na svoj hriech ani len nepomyslel. Keby mal peniaze, asi by minul tisícky dolárov na psychoterapiu. Nikdy by mu ani len na um nezišlo uvedomiť si svoj hriech. Myslel a túžil iba po tom, aby ho sňali dolu z kríža.

Fulton Sheen: myšlienky na každý deň (Dobrá Kniha zostavil Henry Dieterich)