Po piatom góle v našej bránke, som si išla zabehať. :-)
Už dlho sa chystám,
že začnem robiť niečo pre svoje zdravie,
ale vždy to dáko skončilo s predsavzatím,
že začnem zajtra.
Tak som teda začala včera.
To rozhodnutie prišlo celkom nečakane,
vlastne zaň môžu naši hokejisti.
Keby boli vyhrávali, určite by mi to nebolo napadlo,
ísť sa naháňať večer do záhrady.
Ako som tak krúžila okolo zemiakov, hrachu, cibule...,
(a nútila sa do ďalšieho "okruhu"),
rozmýšľala som o tom,
ako sa „trápia“ naši hokejisti... :-)
Máme teda striebro.
Čaká nás ešte pár hodín eufórie,
a potom začne všedný život so všednými témami a problémami.
A ja budem možno zase bojovať s tým,
či si pôjdem zabehať alebo až zajtra... :-)
Niektoré zápasy majú svoj presný čas.
Skončia a výsledok je už trvalý.
To len tie naše zápasy, samého so sebou, dáko nemajú konca... :-)
P.S.
Napísané po finálovom zápase MS v hokeji 2012
Rusko - Slovensko 6:2
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač