Vieme, čo Duch Svätý urobil s dvanástimi učeníkmi, s tými ustrašenými, nostalgicky spomínajúcimi chlapmi. Zo strachu pred Židmi zostali „zapadnutí“ a báli sa vystrčiť nos, keďže po ukrižovaní Ježiša bola rada pochopiteľne na nich. Po zoslaní Ducha Svätého ale smelo vychádzajú von, nie aby čo najrýchlejšie zmizli von z Jeruzalema, ale aby v sile Ducha Svätého zvestovali evanjelium. Mocou Ducha sú tak zmenení, že sa ostatní ľudia spytujú. Čože, to nie sú tí Galilejci? Čo to urobí s človekom, keď prijal Ducha Svätého!
„Boli naplnení Duchom Svätým“ (Sk 2,4) – o to práve ide. Lebo čím si naplnený, to tvoj život mení a pretvára k svojmu obrazu.
Boli naplnení Duchom Svätým... Ja sa ale obávam, že my sme častokrát plní niečoho úplne iného. Bývame plní sami seba, svojich obáv, svojich názorov, svojich zlých skúseností, svojich ambícií, svojich ilúzií o sebe. A potom samozrejme, že zo svojho života robíme karikatúru.
Boží zámer s nami je však veľkolepý. On sám vtiskol do nášho srdca obraz svojho Syna a túži po tom, aby Ježiš znovu mohol žiť svoj život v našom tele.

Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)