„Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5).
Kresťanstvo nie je telocvičňa, aby sme museli neustále zo seba potiť lásku k blížnemu, aby sme sa v nej stále „cvičili“.

Pekne o tom píše svätý Ján z Kríža v Živom plameni lásky. Hovorí, že Duch Svätý je nielen oheň, ktorý stravuje, ale aj oheň, ktorý nás pretvára „na príjemnú lásku“.
Duch Svätý, Božia príjemná láska, ponára dušu do slávy Božej a občerstvuje ju silou božského života, teda dáva človeku obrovskú radosť, šťastie a naplnenie, schopnosť milovať.
Neznamená to však, že by sme sa nemali o lásku usilovať, a to aj veľmi konkrétne. Je to však v prvom rade Duch Svätý, ktorý otvára človeka pre lásku. Skúsenosť, že som Bohom prijímaný a milovaný, dáva človeku schopnosť vyjsť zo seba a stať sa darom pre druhých. Láska k blížnemu teda nie je len ovocím našej sebadisciplíny a úsilia; je ovocím Ducha Svätého (porov. Gal 5, 22),
rozširuje naše srdce.

Vojtěch Kodet - Učeníctvo (karmelitánske nakldatelství)