Potrebujeme ich v každé ráno života,
potrebujeme ich znovu na sklonku dňa;
Cítime ich teplo v zovretí pravého priateľstva,
hľadáme ich, keď v živote zakúšame smútky.
Vidíme ich každý deň pri oltári,
a ruky kráľa na jeho tróne
sa im veľkosťou nevyrovnajú;
ich dôstojnosť sama o sebe trvá;
A keď sme pokúšaní a kráčame chodníkmi hanby a hriechu,
je to ruka kňaza, ktorá dá rozhrešenie –
nie raz, ale znovu a znovu.
A keď si berieme životného partnera,
iné ruky nám pripravia hostinu,
ale ruka, ktorá nás požehná je ruka kňaza.
Boh im žehná a a všetkých ich zachováva svätých pre Hostiu,
ktorú ich prsty držia;
Kedy môže úbohý hriešnik urobiť lepšie,
než ho poprosiť, aby ťa viedol a žehnal ťa?
Keď nadíde hodina smrti, naša odvaha a sila vzrastie
pohľadom na vyzdvihnuté a žehnajúce ruky kňaza.
Ján Majerník, Jozeph Ponessa, Laurie Watson Manhardt: Poďte a uvidíte
