Privilegovaná Matka Spasiteľa ospevuje svoju poníženosť, lepšie povedané chváli mocného Boha, ktorý zhliadol na jej nepatrnosť a urobil jej veľké veci. Podobne sa svätý Pavol rozhodol chváliť svojou slabosťou, aby na ňom spočinula Božia moc (porov. 2 Kor 12, 9).
My sa však svojou slabosťou väčšinou nechválime a nepatrnosť berieme skôr ako nevýhodu v spoločenskej súťaži. P. Marie-Eugene napísal: „Často vidíme ako najväčšiu prekážku nášho duchovného rastu práve to, čo je pred Bohom našou najväčšou devízou.“
Z pohľadu viery je totiž ohraničenosť a slabosť pre človeka veľkým dobrom, pretože ho vyvádza z falošnej sebestatočnosti. Ba dokonca priťahuje Božie milosrdenstvo a Božiu moc. Preto nás asi Boží nepriateľ nabáda k tomu, aby sme sa snažili zariadiť sa tak, a by sme nepotrebovali Božie ani ľudské milosrdenstvo, aby sme neboli schopní pokorne prijať svoju chudobu a závislosť. A aby nás neschopnosť pokorne prijať svoju chudobu a závislosť vnútorne zväzovala a ponižovala.
Mária nás učí vnímať svoju nepatrnosť vo viere so vztýčenou hlavou, ako dôvod ku chvále.
Vojtěch Kodet - Učeníctvo