Ako je to s našou vežou?

Najprv ju bolo treba zložiť z výšky na zem (to bolo asi to najťažšie).

Potom ju rozobrať (zahrdzavený plech, ktorý sa tváril,
že je ešte dobrý, sčrvotočené, zhnité drevo).

A potom ju začať stavať odznova.

A výsledok?
Aj keď ešte nie je hotová,
skoro by jej človek závidel, ako sa to pekne darí.

Žeby to bol návod aj pre neho?

Dať sa Bohu zložiť z výšky na zem, (to je to najťažšie),
nechať sa rozobrať, dať sa znovu stavať.
A výsledok?
No, aj to by sa určite pekne darilo, len keby...

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 31.12.2013 - 13:57
    Sme na rozhraní. Ako už toľkokrát predtým, aj dnešnej noci sa stretnú koniec a začiatok. Temnota...
  • 24.12.2013 - 07:37
    Na Štedrý večer zídete sa pri prestretom stole a pod stromček položíte s láskou svoje dary. Na...
  • 22.12.2013 - 21:31
  • 19.12.2013 - 07:43
    K Vianociam (okrem iného) patrí aj biely sneh a farebné pozdravy. Biely sneh síce ešte na mnohé...
  • 18.12.2013 - 07:28
    V mojej „dennej tlači“ je veľa zaujímavých obrázkov a pekných príbehov. Rada si ich pozerám, „...
  • 17.12.2013 - 06:52
    Dva štipce sú ako dve ruky. Mamkina a tatkova. Držia ma riadne silno, aby ma neodfúkol vietor, ba...
  • 16.12.2013 - 01:24
    V poslednej dobe badať vo svete veľa pôsobenia nepriateľa ľudskej spásy. Kresťan sa môže občas...
  • 13.12.2013 - 08:38
    Schrupol som si. Toľké nakupovanie... Koho by to nezmohlo? A snívalo sa mi o Vianociach... Všetko...
  • 11.12.2013 - 08:15
    Skôr ako tma všetko zakryje svojou veľkou studenou rukou, zostáva ešte chvíľa pre niekoľko lúčov...
  • 10.12.2013 - 19:00
    Napísal som príbeh rodiny malého dievčatka, ktoré dostalo zriedkavú formu rakoviny. Jej dedkovi Pán...