Bol som svedkom Slavneho oslobodenia zeny z 15 rokov trvajucej schizofrenie s nasledkom invalidity.

Mlada zena prezivala dlhodobo duchovny utlak. Nedokazal pomoct ani knaz pri viacerych pokusoch o oslobodenie. Ked ju pomazal na zapastiach posvatenym olejom vybehla pred kostol a isla si ruky zodrat o travnik ako sa snazila svateniny zbavit - palili ju ruky. Ked dostala pozehnanie eucharistiou ozval sa z nej hlas, nebudem sluzit. Inokedy knazovi duch z nej povedal, ze ho z nej nedostane, ze jemu je tam dobre a tato dusa je zatratena.

Tato zena bola vzata na modlitbu k Palkovi, mojmu bratovi v Kristovi. Jeho svedectvo Pravde jej pomohlo na druhy den urobit vyznanie, ze tuzi a odovzdava svoj zivot Jezisovi. Modlili sa spolu odovzdanie zivota Panovi Jezisovi. V tej chvili pocitila a potvrdila, ze jej spadli retaze z ruk.

V tom tyzdni este prezila jeden utok, pocitila v pritomnosti krestanov zachvat dusiveho kasla a sklo v hrdle ale na modlitbu spolocenstva krestanov zostupil na nu Duch svaty a nieco sa stalo, nepamata sa co sa dialo, lebo sa prebrala az po modlitbe, no prisiel pokoj a sama potvrdila, ze zly odisiel.

Bola oslobodena a uzdravena.

Povodne utiahnuta, zastrasovana dusicka utlacana vo vlastnom tele pritomnostou zleho ducha, dohnana k trom pokusom o samovrazdu - dorezala si zily, v depresii si vyrezavala do tela ziletkou napis: SOM ZLA.

Kvoli zlemu duchu v nej nemohla stravit jedlo, jeden a polroka nemohla normalne jest, chcela jest ale takmer vsetko vyvratila - teraz je.

Mala skony k alkoholizmu, dokazala sa sama spit.
Dnes uz alkohol jej zivot neriadi.

Dlho bola priveskom rodiny, tazivou gulou. Po oslobodeni sme spolu zazili ako sa stala nadejou bezdomovca, ktory si ustlal na chodniku a ona sa k nemu so sucitom zohla a prihovorila sa mu. Venovali sme mu pozornost aj pomoc v tom co potreboval a pocuvali sme ho, odviezli sme ho "domov" a ostali s nim do noci. V nej a a v nas nasiel priatelov, ktorym uveril a na ktorych sa tesil. Jej pritomost bola jeho radostou a bola poslednou sucitnou dusou, ktora bola ochotna vojst do jeho "domu", nesudila ho, priniesla mu pomoc a pocuvala jeho pribeh, vratila sa podla slubu a opat ho vnimala ako plnohodnotneho cloveka v tazkostiach. Svojmu spolubyvajucemu rozptraval akych ma novych priatelov a ten sa nestihal cudovat, ked sme za nim prichadzali opakovane alebo sa s nim vitali pri stretnuti v meste.
Zial on po kratkom case zomrel, prisla zima - zmrzol vonku.
Snad posledne skutocne prijatie dostal cez tuto sestricku.

Pred oslobodenim mala hriesne vztahy so zenatymi muzmi a po oslobodeni rozdala svoje veci, ktore dostala od nich a neprijima nic cim by ziskala zabezpecenie od tychto byvalych znamosti, spolieha sa na Boha. Uplne prerusila tieto stare kontakty.

Stale je co riesit a kam rast. Teraz vsak zije bez dusevnej choroby a napriek roznym tazkostiam a vykyvom je to mlada zena s buducnostou pred sebou.

Slava patri Bohu.