Z pohľadu viery vidím, že moja „osobitnosť“, to , čo vo mne pôsobí, že som jedinečný je:
večný úmysel, ktorý so mnou Boh má,
Božia láska ku mne, láska jedinečná, „osobná“,
Boží obraz vo mne, ktorý musím postupne nechať vyniknúť.
Ako každý človek som teda od svojho narodenia „niekto“. Neopakovateľný prototyp. Ale musím sa stať tým, čím som. Rovnako ako umelec, ktorému dajú neopracovaný mramor, musí z neho postupne vytesať vysnívané dielo.
Som nekonečne bohatší, než si myslím, pretože ma od počiatku Otec miloval. Prečo sa teda prezliekať a pokúšať sa vyzerať v očiach druhých iný, než som? Musím byť sám sebou, jednoduchý a čistý v očiach Božích aj v očiach svojich bratov.
Michel Quoist: Bùh mě čeká (karmelitánske nakladatelství)