Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu.
Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov.
Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“
A ako šli, boli očistení.
Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený,
vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha.
Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde?
Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“
A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
(Lk 17, 11-19 evanjelium dnešného dňa)

***

Viera uzdravuje.

A my sme predsa takí chorí.

Asi preto, že naše cesty sú prázdne.
Chodíme len na také, po ktorých nekráča Ježiš.

Alebo možno ani nechodíme.

Veď ísť, znamená namáhať sa.

A to sa dnes komu chce?