Iz 40, 25-31


„Komuže ma prirovnáte, aby som mu bol podobný?“ – vraví Svätý.
Zdvihnite oči k nebu a pozrite: kto toto všetko stvoril?
Ten, čo vyvádza ich spočítané zástupy a všetky volá po mene;
taká nesmierna je jeho moc a sila, že ani jedno z nich nechýba.
Prečo vravíš, Jakub, Izrael, prečo hovoríš:
„Skrytá je moja cesta pred Pánom, môjmu Bohu sa moje právo vymyká?“
Nevieš alebo si nepočul?
Pán je večný Boh, ktorý stvoril zemské končiny;
on neomdlie, ani sa neunaví a jeho múdrosť nemožno vyskúmať.
On dáva unavenému silu a bezmocnému rozmnožuje zdatnosť.
Mladí omdlievajú od únavy a junač podlomená padá,
ale tí, čo dúfajú v Pána, načerpajú novú silu, dostanú krídla ako orly,
utekať budú, a neustanú, budú putovať, a neomdlejú.

Iz 40, 25-31
(z liturgických čítaní na dnešný deň)

***

Byť jedným z mnohých, a predsa byť jediný.

To je výsada človeka.

Človeka často zraneného, bezmocného, unaveného...

Ale milovaného.

Večným Bohom.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu