Nasledujúci text je časť homílie benátskeho patriarchu na sviatok sv. Lucie v decembri 1975.
Meno Lucia – to je program. Znamená totiž svetlo. Môže ísť o svetlo prirodzené, ktoré dáva ľudskému oku vidieť krásu stvorenia, môže ísť o svetlo viery, ktoré umožňuje rozumu poznať, čo nám Boh hovoril a čo urobil pre našu spásu.
Niekedy sa stáva, že medzi oko a svetlo sa dostane prekážka, potom sa náš pohľad zahmlí alebo nemôžeme vôbec nič vidieť. To platí aj pre naše duchovné poznanie. Myslím, že to bol kardinál Newman, ktorý raz na kus papiera napísal slovo „Boh“. Podal ho jednému neveriacemu, s ktorým práve diskutoval, a povedal mu: „Čítaj.“ A ten to prečítal. Newman napísal to isté slovo na druhý papier a zakryl ho zlatou mincou. Znova mu to podal a povedal: „Čítaj.“ - „Nemôžem,“ povedal, „peniaz medzi mojím okom a slovom mi v tom prekáža.“
To sa stáva každý deň: Boha, jeho pravdu, jeho lásku, jeho Cirkev prikryjú často naše náruživosti, ktoré sa prejavia v prehnanej závislosti na cti, pôžitkoch, peniazoch alebo na vlastných názoroch a predstavách. Politika práve v dnešných dňoch uvoľňuje mnohé takéto náruživosti a zahmlieva naše zmysly hustými mračnami dymu, ktoré nám prekážajú veriť. Patrí k mojej pastierskej povinnosti na toto poukazovať...
Prosme Pána, aby na príhovor sv. Lucie, svätice svetla, dal ďalej svietiť svetlu viery a aby sme neboli len začmudenými lampášikmi, ale do diaľky žiariacimi majákmi kresťanského života. Najúčinnejšou reklamou viery je totiž vždy príkladný život veriacich.
Albino Luciani - Verím
myšlienky k vyznaniu viery Cirkvi
