Vatikán 21. novembra (RV) - Kazateľ Pápežského domu páter Raniero Cantalamessa v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas reagoval na informácie o konci sveta, ktoré v posledných dňoch prinášajú médiá v súvislosti s blížiacim sa 21. decembrom 2012. Tento deň je v mayskom kalendári označovaný za koniec jedného cyklu. Ako povedal, takáto koncepcia vyvolávajúca obavy však nemá nič spoločné s kresťanskou víziou veľkej nádeje, čo vo svojom nedeľnom príhovore potvrdil aj Benedikt XVI.
"Je zaujímavé, že Ježiš hovorí, že v danom okamihu, keď príde,
nazvime to - koniec sveta, o tom nebudú vedieť ani nebeskí anjeli, a napriek tomu sa pravidelne objavujú proroci alebo veštci, ktorí oznamujú, a to dokonca s presným dátumom – koniec sveta," tvrdí kapucínsky páter Cantalamessa.
Ako ďalej vysvetľuje, vízia, ktorú ponúka Kristus sa však podstatne líši od tej ateisticko- prírodovedeckej, podľa ktorej svet nemá Stvoriteľa, nemá zmysel, a keď sa vyčerpajú všetky chemické a fyzikálne procesy, skončí vo večnom mraze alebo v kozmickom požiari: „Kľúčové posolstvo týchto eschatologických tém však spočíva v extrémnej nádeji. Hovorí nám, že smerujeme k ,Tomu‘, ktorý sa s nami stretáva, ktorý k nám každý deň prichádza v Eucharistii. Takže akoby sme sa mohli báť ,Toho‘, kto je už naším spoločníkom na ceste?“ Rovnako aj slovo - apokalypsa - ktoré mnohí často považujú za synonymum katastrofy, má úplne iný význam: „Apokálypsis znamená v gréčtine jednoducho ,zjavenie‘ a v názve Jánovej knihy malo ísť o zjavenie nie presného dátumu či historického termínu, ako sa často interpretuje, ale prorockého jazyka, ktorý vynesie na svetlo kľúčové princípy, ktoré sa stali základom vývoja príbehu: sily zla, ktoré budú stále bojovať proti silám dobra, ale víťazstvo na konci bude patriť Baránkovi. Toto je podstatný význam apokalypsy. No vplyvom jazyka, ktorý hovorí o padajúcich hviezdach, ohni, ktorý zostúpi na zem, sa slovo apokalypsa spája – ako v mnohých filmoch – vždy s katastrofickými príbehmi prekračujúcimi ľudskú predstavivosť.“
Ľudia majú tendenciu neustále vyvolávať koniec sveta. Pápežský kazateľ však ozrejmuje tento pojem nasledovne: „Keď dnes hovoríme o konci sveta, hovoríme o ňom vo všeobecnej rovine, teda o absolútnom konci, po ktorom je iba večnosť. Predkovia, predovšetkým v Biblii, hovorili v relatívnych pojmoch, a tak sa v Biblii často hovorí nie o konci sveta, ale o konci jedného sveta.“ Podľa neho tu ide o symbolickosť, aby ľudia považovali katastrofy, veľké udalosti za pozvanie nelipnúť na tejto zemi, ako to pripomenul aj Benedikt XVI.
„Bolo by bláznovstvom znepokojovať sa nad tým, kedy bude koniec sveta, pretože pre kohokoľvek z nás môže nastať koniec sveta dnes alebo zajtra, keďže smrť znamená pre každého jedinca koniec tohto sveta. Je tu teda silná požiadavka, ktorá, žiaľ, ako dobre vieme, neznie dobre našim ušiam, a je pozvaním, ktoré Ježiš vyslovil, keď povedal: ,Bdejte‘. Ak by sme mali presný čas, kedy by každý z nás vedel, že musí zomrieť, začalo by sa odpočítavanie, ktoré by znamenalo vrchol úzkosti. Teda Boh urobil dobre, že zatajil tak hodinu nášho konca, ako aj konca sveta,“ dodal páter Cantalamessa.
Zdroj: http://tkkbs.sk/
