Pri pohľade na uplynulý rok mnohí bedákame nad rýchlosťou ubiehajúceho času. Po celý rok často počuť: mám čas, ale ešte častejšie: nemám čas.
Máme čas? Mám auto, knihu, psa; ale nemôžem v tomto zmysle povedať aj:
mám čas? Vlastním čas?
Definícií o čase by bolo iste veľa, ponúkam vám však aspoň jednu z nich:
Čas je možnosť žiť život.
Ak cítime, ako sa čas na Silvestra „láme“, bilancujeme, ako sme využili šancu žiť. Čo nám priniesol uplynulý rok, čo nás v ňom postihlo?
V čom bol pre nás dobrý a v čom menej?
Čo malo pre nás význam?
Čas je dobrodením aj skúškou. Jeho meradlom je láska. Lebo láska má čas a dáva čas. Láska je totiž podstatou Božieho času – času Boha, u ktorého vlastne táto veličina nejestvuje. Láska je plnosť Božej vlády. Tým, že strácame čas snívaním bez Boha, prepadáme nezmyselnému času, lebo nežijeme v Božom čase.
Na minútu...s Viliamom Judákom – Adventné a vianočné zamyslenia (karmelitánske nakladateľstvo)
