Dva pohľady

Prečo u nás každý rok ako prvé kvety nerozkvitnú ruže.
Veď im dáva svet tie „naj“ prívlastky.
Ony hrdé a krásne,
pomenované významnými menami,
kraľujú medzi ostatnými kvetmi.
Dostávajú sa na tie „naj“ miesta,
sú pri tých „naj“ udalostiach života...

Napriek tomu ako prvé kvitnú u nás snežienky.
Malé, krehké, jednoduché.
Nájdeme ich len na obyčajných miestach.
Z pohľadu sveta sú vlastne bezvýznamné.

Z pohľadu sveta.

Ešteže je tu aj iný pohľad.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 25.07.2008 - 11:39
    keď mám teraz trošku času, postupne chcem zverejniť niektoré svoje seminárne/semestrálne práce. ako...
  • 21.07.2008 - 21:52
    Práve som čítal prepis besedy amerického kozmonauta Eugena Cernana so študentami pražských gymnázií...
  • 21.07.2008 - 14:42
    Psychológovia uvádzajú niekoľko javov a postojov, ktoré sú často laicky chápané ako odpustenie. Je...
  • 21.07.2008 - 09:11
    Väčšina ľudí možno pozitívne zodpovie otázku, či odpustili konkrétnej osobe, avšak z neochoty...
  • 21.07.2008 - 09:10
    1. Ange, D.: Odpuštění, pramen uzdravení, Paulínky, prha, 2005 2. Augustyn, J.: Bolesť krivdy,...
  • 21.07.2008 - 09:09
    Odpustenie a kresťanstvo Odpustenie je kľúčovým pojmom kresťanstva. Jeho význam nie je len...
  • 11.07.2008 - 09:29
    na pár chvíľ som sa dostal do tábora. takého detského, ktorý pripravil náš kaplán s partiou mladých...
  • 06.07.2008 - 15:38
    Okrem toho šúlku papiera, čo spomínal „kolega“, mi dali objaviť vo svojich prísnych vyučujúcich...
  • 23.06.2008 - 21:35
    V piatok 20.6. bol v Trnave akustický koncert poľskej skupiny 2TM23. Pôsobivosť koncertu zvyšovalo...
  • 17.06.2008 - 21:22
    6 rokov. 147 semestrálnych skúšok. štátnica z filozofie, pedagogiky, kanonického práva a teológie...