Včera... opäť jedna z možností stretnúť sa. V Nitre na On je živý. V mysli, či skôr v srdci, sa mi vynárajú spomienky na naše prvé reál-skutočné - neanonymné stretká. Najprv v Trnave, potom na On je živý v Púchove, Lumen a zas dokola. Dôvod stretnúť sa.

Pamätám si ešte na môj prvý vstup na pôdu Christ-netu. A tiež si pamätám na rôzne podoby chatu. Ako sme sa jašili a raz, keď nebol chat dostupný, všetci sme sa presunuli na Aggio a horlivo tam diskutovali o tom, čo teraz bude... koľko to bude trvať a čo s ostatnými, na ktorých sme ešte nemali bližšie kontakty. Chat na Christ-nete sa však opäť spustil a my sme mohli ďalej fungovať v „rozhraní“ Christ-netu.

Prečo ti to, milý môj Christ-net, píšem?

Pretože ti chcem poďakovať, že neostávaš pri anonymite. Si špeciálny! Vytváraš atmosféru, kde je možné spoznať sa. Nechatuje u teba naraz niekoľko tisíc ľudí, ale práve toľko, koľko je potrebné na vytvorenie priateľstva. Spájaš ľudí, a nielen virtuálne! Z priestoru internetu vychádzaš do sveta. Si misijný! Spájaš srdcia ľudí od severu na juh a z východu na západ, zo všetkých kútov. Vďaka ti, Christ-net, že v nás nekóduješ lenivosť ostať sedieť na stoličke doma, ale vždy nás „vyhecuješ“ k stretnutiu sa naživo...

V PC mám uložené tieto chvíle, a tiež na CD a kľúči (pre prípad, že by to systém nevydržal) :)) Jedným zo zálohovacích miest je aj moje srdce. Má svoje priečinky a v jednom z nich ste VY – christ-neťáci.

Fotografie zo stretiek.

Ďakujem ti, Christ-net!