...to je ako vydat dceru. znamena to dat ju napospas... povedal mi pred par dnami jeden mudry clovek. rozhodol som sa "vydat napospas" tychto par versov, ktore som napisal pred niekolkymi rokmi pocas jednej z doteraz najvacsich kriz.

Noc rozhodnutia (z 27. na 28. I. xx)

„Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť.“
K Tebe dávno som po vode vykročil.
Aj dnes mi, celkom ako vtedy, vravíš: „Poď!
Poď za mnou, vždy budem ťa niesť.“
Nie som súci, nie som hodný, mnohokrát som sa otočil.
Nikdy si ma neodohnal, nikdy neposlal preč.
Ježišu, znova z Tvojej Lásky strácam reč!

Pádov do prachu, bahna nebolo málo.
Áno, bolo ich veľa deň čo deň.
No nikdy si mi nepovedal: „Odíď, preč choď!
Odpúšťať ti ma už veľa stálo.“
Tvoje milosrdenstvo je vo mne ako pochodeň,
čo svieti mi vždy keď je noc.
Dnes viem; zlo nemá žiadnu moc.

Veď v to ráno si vstal z hrobu...
Tmy niet, nový deň s Tebou nekončí.
Mňa voláš žiť ho na tvoju slávu?
Tvoj Duch mi ponúka pravdy obuv,
a svet? Ten sa len z nôh na hlavu pretočí.
Hej, to sila Lásky vo mne pôsobí,
čo dáva poznať nové žitia spôsoby.

Na besnej centrifúge lunaparku života
len Ty jediný si pevný, istý bod.
Do Tvojich rúk porúčam ducha, vkladám hlavu,
keď sa svet rúti, keď všetko troskotá,
keď sa z očí rynie príval vôd.
Si moja nádej, v tebe mám všetko,
jediná istota uprostred zmätkov.

Takto Ti píšem, Ježiš môj, zo srdca,
teraz,
keď pred tebou kľačím v lavici.
Ty vieš... Rým nie je moja silná stránka, no predsa...
Hoc nesedí, ako aj môj život nie raz,
chcem ním povedať to, čo v srdci mám:
život svoj Ti, Pane, odovzdám.

Za oknom je tma, chlad a mráz,
tisíce Tvojich hviezd žmurká na záveje.
A ty? Ochranca... Stojíš po mojej pravici.
Preto dnes volám za svedkov prvý raz:
Tomáša Akvinského, Zdenku Schelingeje,
malú Terezičku i Jána Vianneyho,
volám za svedka anjela strážneho.

Tu, na kolenách, pred svedkami z neba,
pred Eucharistiou chveje sa mi srdce
a slzy dojatia sa miešajú so zimomriavkami;
vyznávam: Ježišu, milujem len Teba!
Za svoj nevďak obliekam kajúce vrece.
Ak prijmeš ma, chcem ti slúžiť povždy,
Ty si, Ježiš, včera, dnes a navždy!

Chcem, Pane, tento vzácny dar chrániť a rozvíjať,
viem, že na kolenách vyhrám každý boj,
s Tebou budem hrať s odkrytými kartami,
dávam všetko, nič nechcem ukrývať.
Amen! Láska, už som navždy Tvoj,
veď zvádzal si ma, nuž nechal som sa zviesť,
spútaj ma Láskou! Dnes idem, kam chceš ma viesť.

Môj Boh, môj Pastier, Otec, Láska moja,
celkom na záver len pár slov.
Prosím za duše. Ktoré? Ty sám najlepšie vieš...
A ešte prosím za silu do tohto boja,
za všetkých kňazov, za hojný duší lov.
Nech ono: „Poďme a umrime s ním“
vynesie viac ako desať mín.

Snáď pôjdem spať, veď noc je ďalej ako v polovici.
Hej, pokročila, blíži sa nový deň a ráno.
Teším sa naň. A ak mi ho, Ježiš, daruješ,
túžim, aby každý, koho stretnem na ulici
videl, že so životom dal som Ti „áno“.
Vďaka ti, Bože, za pokoj a radosť i chudobu,
ďakujem za Teba; daj, nech len Lásku beriem si do hrobu.