Večerná omša Pánovej večere — čo treba pripraviť

Oleje v jednotlivých farnostiach možno prijať pred slávením večernej omše na pamiatku Pánovej večere alebo v inom vhodnom čase. Pomôže to pri poučovaní veriacich o používaní a účinku svätých olejov a krizmy v kresťanskom živote. (Obežník kongregácie pre bohosužbu o príprave a slávení veľkonočných sviatkov, n. 36 [pdf — pracovný text]) V tomto prípade treba pripraviť vhodný stôl alebo podstavec, prikrytý bielou plachtou.

Pred večernou omšou sa vyberie voda zo sväteničiek, je dobré ich aj prikryť, aby veriaci zo zvyku nehľadali vodu vo sväteničkách.

Z obežníka kongregácie pre bohosužbu o príprave a slávení veľkonočných sviatkov

(celý text: pdf — pracovný text)

44. „Svätou omšou slávenou vo večerných hodinách na Zelený štvrtok Cirkev vstupuje do Veľkonočného trojdnia a spomína na tú Poslednú večeru, pri ktorej Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, v bezhraničnej láske k svojim, čo boli na svete, obetoval Bohu Otcovi svoje telo a krv pod spôsobmi chleba a vína, podal ich apoštolom, aby jedli, a prikázal im, ako pokračovateľom vo svojom kňazstve, aby prinášali obetu.“

45. Celú pozornosť ducha treba zamerať na tajomstvá, ktoré sa v omši zvlášť uctievajú: ustanovenie Eucharistie a kňazstva a Pánovo prikázanie o bratskej láske; to treba vysvetliť v homílii.

46. Omša na pamiatku Pánovej večere sa má sláviť vo večerných hodinách, v čase najvhodnejšom na účasť celého miestneho spoločenstva. Koncelebrovať môžu všetci kňazi, aj keď v tento deň už koncelebrovali omšu svätenia olejov, alebo ak, pre dobro veriacich, musia sláviť inú omšu.

47. Tam, kde si to vyžadujú pastoračné dôvody, miestny ordinár môže dovoliť sláviť aj inú omšu v kostoloch alebo kaplnkách, vo večerných hodinách, a, ak je naozaj nevyhnutné, aj ráno, ale iba pre tých veriacich, ktorí sa vonkoncom nemôžu zúčastniť na večernej omši. Nech sa dá pozor na to, aby sa takýmito sláveniami nevyhovovalo iba záujmom jednotlivcov alebo malých skupín, a aby to nebolo na úkor hlavnej omše.
Podľa pradávnej cirkevnej tradície sa v tento deň zakazujú všetky omše bez účasti ľudu.

48. Svätostánok nech je pred slávením celkom prázdny. Hostie na prijímanie veriacich treba konsekrovať pri slávení tejto obety. Treba pamätať aj na konsekrovanie dostatočného množstva hostií na prijímanie na Veľký piatok.

49. Na úschovu Najsvätejšej sviatosti treba pripraviť osobitnú kaplnku a primerane ju vyzdobiť tak, aby pozývala na modlitbu a rozjímanie. Veľmi sa odporúča prísna triezvosť, ktorá zodpovedá liturgii týchto dní, pričom treba odstrániť nesprávne zvyky a vyhýbať im.
Ak je možnosť umiestniť svätostánok v kaplnke oddelenej od hlavnej lode, odporúča sa v nej pripraviť miesto na uloženie a poklonu Najsvätejšej sviatosti.

50. Počas hymnu Sláva Bohu na výsostiach, podľa miestnych zvyklostí, zvonia zvony. Keď sa hymnus dospieva, odmlčia sa až do Sláva Bohu na výsostiach na Veľkonočnú vigíliu, ak Konferencia biskupov alebo miestny ordinár podľa okolností neurčia inak. Cez celý tento čas organ a iné hudobné nástroje možno použiť jedine na udržanie spevu.

51. Podľa tradície sa v tento deň vybraným mužom umývajú nohy. Týmto úkonom sa predstavuje Kristova služba a láska, lebo on „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť“. Bude dobre, ak sa táto tradícia zachová a ak sa vysvetlí jej zmysel a význam.

52. Dary zozbierané pre chudobných najmä počas Pôstneho obdobia ako ovocie pokánia, možno priniesť v obetnej procesii, pričom ľud spieva: Kde je láska opravdivá (Ubi caritas).

53. Vo vhodnej chvíli diakoni, akolyti alebo mimoriadni rozdávatelia prijímania vezmú počas prijímania Eucharistiu z oltára a zanesú ju chorým domov a tam im ju podajú. Takto sa chorí môžu hlbšie a užšie spojiť so sláviacou Cirkvou.

54. Po modlitbe po prijímaní sa zoradí procesia na prenesenie Najsvätejšej sviatosti cez kostol na miesto úschovy Sviatosti. Na jej čele sa nesie kríž, potom kadidlo, vedľa Najsvätejšej sviatosti zažaté sviece. Počas procesie spieva sa hymnus Sviatosť tela tajomného (Pange lingua) alebo iná eucharistická pieseň. Najsvätejšia sviatosť sa neprenáša, ak sa v tom istom kostole nebude konať slávenie Pánovho umučenia a smrti na Veľký piatok.

55. Sviatosť sa uloží do uzavretého svätostánku alebo kustódie. Nesmie byť vyloženie v ostenzóriu.
Svätostánok alebo kustódia nesmú mať podobu hrobu a treba sa vyhnúť ich označeniu za „hrob“. Kaplnka na uloženie Najsvätejšej sviatosti sa totiž nepripravuje na znázornenie „Pánovho hrobu“, ale na úschovu eucharistického chleba na prijímanie, ktoré sa dáva na Veľký piatok.

56. Veriacich treba vyzvať, aby po omši Pánovej večere venovali v kostole určitý čas v noci primeranej poklone Najsvätejšej sviatosti, slávnostne uloženej v tento deň. Kým trvá poklona Eucharistie, možno čítať z Jánovho evanjelia (kap. 13 — 17).
Po polnoci poklona už nemá mať slávnostný rámec, pretože sa už začal deň Pánovho umučenia.

57. Po skončení omše sa odhalí oltár, na ktorom sa celebrovalo. Kríže v kostole treba zahaliť červeným alebo fialovým závojom, ak neboli zahalené už v sobotu pred Piatou pôstnou nedeľou. Lampy pred obrazmi svätých sa nezapaľujú.

K večernej omši treba pripraviť:

Okrem toho čo sa vyžaduje na Štáciovú omšu biskupa, alebo Slávnostnú omšu, pripraví sa:

a) na vhodnom mieste v presbytériu:
— nádoba s hostiami, ktoré budú konsekrované pre prijímanie na nasledujúci deň;
— náplecné vélum;
— druhé turibulum s navikulou;
— držiaky alebo svietniky a sviece;
b) na mieste kde sa budú umývať nohy:
— sedadlá pre vybratých mužov;
— krčah s vodou a misu;
— uteráky na utretie nôh;
— ľanový gremiál pre biskupa (kňaza);
— veci potrebné na umytie rúk biskupa (kňaza);
c) v kaplnke úschovy Najsvätejšej Sviatosti:
— svätostánok alebo schránku na úschovu Najsvätejšej Sviatosti;
— svetlá, kvety a iné vhodné ozdoby;
d) v našich krajinách ešte:
— paténa s veľkou hostiou do monštrancie na vystavenie v Božom hrobe na Veľký piatok;
— lununla a repozitórium na uloženie veľkej hostie;
— klepáče.

Kostolník sa postará, aby počas Sláva Bohu na výsostiach — Gloria zvonili zvony a potom ich zabezpečí ("zviaže") tak, aby nezvonili až do Sláva Bohu na výsostiach — Gloria veľkonočnej vigílie. V období, keď sa nemôže zvoniť, možno mieto toho dávať znamenie klepáčmi, alebo rapkáčmi.