Veľkonočná vigília — čo treba pripraviť
Z obežníka kongregácie pre bohosužbu o príprave a slávení veľkonočných sviatkov
(celý text: pdf — pracovný text)
Veľkonočná vigília vo svätej noci
77. Podľa najstaršej tradície táto noc je očakávaním Pána a vigília, ktorá sa v nej slávi, pripomína svätú noc, v ktorú Pán vstal z mŕtvych, a pokladá sa za „matku všetkých svätých vigílií“ V nej totiž Cirkev bdie, očakáva Pánovo zmŕtvychvstanie a slávi ho sviatosťami kresťanskej iniciácie.
1. Čo znamená nočný ráz Veľkonočnej vigílie
78. „Celá slávnosť Veľkonočnej vigílie sa koná v noci. Nemá sa začať pred súmrakom a má sa skončiť pred svitaním nedeľného rána. Túto zásadu treba chápať doslovne. Vonkoncom nemožno pripustiť jej protirečiace zneužitia a zvyky, ktoré sa niekde zahniezdili — že sa totiž Veľkonočná vigília slávi v čase, keď sa zvyčajne anticipujú nedeľné omše.
Je zaujímavé, že sa tieto dôvody, ktorými niektorí podopierajú anticipovanie Veľkonočnej vigílie, ako je napríklad všeobecné ohrozenie, nikdy neuvádzajú, pokiaľ ide o polnočnú omšu Narodenia Pána alebo o rozličné iné zhromaždenia konané v noci.
79. Veľkonočnú vigíliu, v ktorej Hebreji očakávali nočný prechod Pána, ktorý ich vyslobodil z faraónovho otroctva, neskôr slávili ako pamiatku každý rok; bola predobrazom budúcej pravej, Kristovej noci, to jest noci pravého oslobodenia, v ktorej „Kristus rozlámal okovy smrti a víťazne vstal z hrobu“.
80. Už od začiatku Cirkev každý rok slávila Veľkú noc, ako slávnosť slávností, najmä nočnou vigíliou. Veď Kristovo zmŕtvychvstanie je základom našej viery a nádeje a krst a birmovanie nás uvádzajú do Kristovho veľkonočného tajomstva: spolu s ním sme zomreli, s ním sme boli pochovaní, s ním vzkriesení a s ním budeme aj kraľovať.
Táto vigília je aj očakávaním Pánovho príchodu.
2. Štruktúra Veľkonočnej vigílie a význam jednotlivých prvkov a častí
81. Veľkonočná vigília sa slávi takto: Po obrade svetla a veľkonočnom chválospeve (prvá časť vigílie) svätá Cirkev rozjíma o divoch, ktoré Pán Boh konal pre svoj ľud od začiatku (druhá časť vigílie, liturgia slova) až do chvíle, keď so svojimi novými členmi zrodenými v krste (tretia časť) pozvaná k sviatostnému stolu, ktorý Pán pripravil Cirkvi ako pamiatku svojej smrti a zmŕtvychvstania, až kým nepríde (štvrtá časť).
Toto liturgické usporiadanie nemôže nik svojvoľne meniť.
82. Prvú časť tvoria symbolické úkony a gestá, ktoré treba konať dôstojne a povznesene, aby veriaci naozaj mohli pochopiť ich význam vysvetľovaný aj povzbudeniami a liturgickými modlitbami.
Ak je to možné, treba na vhodnom mieste mimo kostola pripraviť z dreva vatru na požehnanie nového ohňa; plameň má byť taký, aby naozaj rozptýlil tmu a osvetlil noc.
Pretože ide o pravdivosť znaku, veľkonočnú sviecu (paškál) treba pripraviť z vosku, každý rok novú, jedinú, dosť veľkú, nikdy nie umelú, lebo iba tak bude môcť naznačiť, že Kristus je svetlo sveta. Požehnáva sa znakmi a slovami uvedenými v misáli alebo inými, schválenými Konferenciou biskupov.
83. Procesiu, ktorou ľud vchádza do kostola, vedie jediné svetlo veľkonočnej sviece. Ako synov Izraela viedol v noci ohnivý stĺp, kresťania zasa kráčajú za zmŕtvychvstalým Kristom. Nič neprekáža tomu, aby sa po odpovedi ľudu Bohu vďaka pridala nejaká aklamácia (zvolanie) Kristovi na počesť.
Svetlo veľkonočnej sviece sa postupne prenáša na sviece, ktoré držia v rukách všetci prítomní; elektrické svetlá sú zatiaľ zhasnuté.
84. Diakon prednesie veľkonočný chválospev, ktorý v podobe rozsiahlej lyrickej básne ospevuje celé veľkonočné tajomstvo vložené do ekonómie spásy. Ak je to potrebné, ak nie je poruke diakon a ak ho nemôže predniesť ani celebrujúci kňaz, možno túto úlohu zveriť spevákovi. Konferencie biskupov môžu tento chválospev upraviť tak, že vložia doň niekoľko zvolaní pre ľud.
85. Druhú časť vigílie tvoria čítania zo Svätého písma. Opisujú význačné udalosti dejín spásy o ktorých majú veriaci nerušene rozjímať. K tomu im pomáha spev responzóriového žalmu, chvíľa ticha a modlitba celebrujúceho kňaza.
Obnovený obrad vigílie obsahuje sedem čítaní zo Starého zákona, vybraných zo Zákona a z Prorokov a prevzatých z najstaršej tradície východnej i západnej Cirkvi, a dve čítania z Nového zákona, z Apoštola a z evanjelia. Cirkev takto vysvetľuje Kristovo veľkonočné tajomstvo, „počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov“. Preto treba čítať, ak je to možné, všetky čítania, aby sa dokonale zachoval ráz Veľkonočnej vigílie, ktorej slávenie si žiada dlhší čas.
Ak si to však vyžadujú pastoračné okolnosti a treba obmedziť počet čítaní, nech sa prečítajú aspoň tri čítania zo Starého zákona, čiže zo Zákona a z Prorokov; nikdy však neslobodno vynechať čítanie 14. kapitoly z Knihy Exodus s chválospevom.
86. Typologický význam Starého zákona spočíva v Novom zákone a stáva sa zjavným modlitbou, ktorú celebrujúci kňaz hovorí po jednotlivých čítaniach; je však užitočné uviesť veriacich do čítania krátkym príhovorom, aby tak lepšie chápali jeho zmysel. Tento príhovor môže predniesť sám kňaz alebo diakon.
Národné alebo diecézne liturgické komisie nech k tomu pripravia vhodné texty, ktoré by duchovní pastieri mohli použiť.
Po čítaní nasleduje spev žalmu s odpoveďou ľudu.
Pri opakovaní jednotlivých častí treba zachovať určitý rytmus, aby sa tak podporila účasť a nábožnosť veriacich. Treba sa postarať o to, aby sa namiesto žalmov nepripustili iné ľudové piesne.
87. Po skončení čítania zo Starého zákona sa spieva hymnus Sláva Bohu na výsostiach, pritom, podľa miestnych zvykov zvonia zvony, prednesie sa kolekta a tak sa prechádza k čítaniam z Nového zákona. Číta sa Apoštolovo povzbudenie o krste ako o včlenení do Kristovho veľkonočného tajomstva.
Potom všetci vstanú; kňaz intonuje trikrát Aleluja postupne vždy vyšším hlasom, ľud to isté opakuje. Ak treba, Aleluja prednesie žalmista alebo spevák; ľud ho opakuje a vkladá ho ako zvolanie medzi verše žalmu 118, toľko ráz citovaného Apoštolmi v ohlasovaní veľkonočnej zvesti. Napokon sa evanjeliom zvestúva Pánovo zmŕtvychvstanie, čím vyvrchoľuje celá liturgia slova. Nech sa po evanjeliu nevynechá homília, čo aká krátka.
88. Treťou časťou vigílie je krstná liturgia. Kristova a naša Veľká noc sa teraz slávi vo sviatosti. Naplno sa to vyjadruje v kostoloch, v ktorých je krstný prameň, predovšetkým ak sa slávi uvedenie dospelých do kresťanského života alebo aspoň krst detí. Aj keď nie sú krstenci, vo farských kostoloch treba požehnať krstnú vodu. Ak sa toto požehnanie nekoná v krstnom prameni, ale v presbytériu, krstná voda sa potom prenesie do baptistéria a tam sa uchová cez celé Veľkonočné obdobie. Kde nie sú krstenci a ani sa nemá požehnať krstný prameň, spomienka na krst sa koná požehnaním vody určenej na pokropenie ľudu.
89. Nasleduje obnovenie krstných sľubov. Uvádza sa príhovorom celebrujúceho kňaza. Veriaci stoja, držia v rukách zažaté sviece a odpovedajú na otázky. Potom ich celebrant pokropí vodou. Tieto úkony a slová im pripomínajú krst, ktorý prijali. Celebrujúci kňaz kráča loďou kostola a kropí ľud, pričom všetci spievajú antifónu Tiekla voda (Zrel som vodu) (Vidi aquam) alebo iný spev s myšlienkou na krst. -
90. Štvrtú časť Vigílie a jej vrchol tvorí slávenie Eucharistie. Eucharistia je v plnom zmysle veľkonočnou sviatosťou, čiže pamiatkou obety kríža a prítomnosťou vzkrieseného Krista, zavŕšením kresťanskej iniciácie a predzvesťou večnej Veľkej noci.
91. Treba sa vyhnúť prirýchlemu sláveniu eucharistickej liturgie; je lepšie, keď všetky obrady a slová nadobudnú čo najplnšiu výrazovú silu: všeobecná modlitba, v ktorej novopokrstení už ako veriaci po prvý raz uplatňujú svoje kráľovské kňazstvo; sprievod s obetnými darmi za účasti novopokrstených, ak sú; eucharistická modlitba — prvá, druhá alebo tretia, a to spievaná — s príslušnými embolizmami; napokon prijímanie Euchatristie ako prejav plnej účasti na slávenom tajomstve. Na prijímanie sa vhodne spieva žalm 118 s antifónou, Náš veľkonočný Baránok Kristus, alebo žalm 34 s antifónou Aleluja, aleluja, aleluja alebo iný jasavý veľkonočný spev.
92. Je vhodné, aby sa v prijímaní vo Veľkonočnej vigílii dosahovala plnosť eucharistického znaku prijímaním pod spôsobmi chleba a vína. Miestni ordinári nech zvážia vhodnosť tohto povolenia a okolnosti prijímania.
3. Niektoré pastoračné pokyny
93. Liturgia Veľkonočnej vigílie nech sa koná tak, aby mohla poskytnúť kresťanskému ľudu celé bohatstvo tak modlitieb ako aj obradov. Treba zachovať pravdivosť vecí, podporovať účasť veriacich a na slávenie zabezpečiť dostatok miništrantov a lektorov, ako aj zbor spevákov.
94. Bude dobre, ak sa niekedy v jednom kostole zhromaždia viaceré spoločenstvá, najmä ak pre blízkosť kostolov alebo pre malý počet účastníkov nemožno uskutočniť plné a primerané slávenie.
Treba podporovať účasť jednotlivých skupín na takom slávení Veľkonočnej vigílie, v ktorom môžu všetci zhromaždení veriaci prežiť hlbšie príslušnosť k tomu istému cirkevnému spoločenstvu.
Veriacich, ktorí trávia dni pracovného voľna mimo vlastnej farnosti, treba povzbudiť, aby sa zúčastnili na liturgickom slávení na tom mieste, kde sa budú zdržovať.
95. Pri ohlasovaní Veľkonočnej vigílie treba dbať na to, aby sa nepredstavovala ako posledné chvíle Bielej soboty. Je lepšie povedať, že Veľkonočná vigília sa slávi v Paschálnu noc ako jediný bohoslužobný úkon. Duchovných pastierov treba upozorniť, že v katechéze majú starostlivo poučiť veriacich, že sa majú zúčastniť na celej vigílii.
96. Lepšie slávenie Veľkonočnej vigílie si žiada, aby sami duchovní pastieri stále hlbšie chápali jej texty a obrady, a tak mohli odovzdávať pravú mystagógiu.
K vigílii treba pripraviť:
Okrem toho čo sa vyžaduje na Štáciovú omšu biskupa, alebo Slávnostnú omšu, pripraví sa:
Pred slávením vigílie sa pripraví oltár, prikryje sa plachtami a položia sa (naň alebo okolo neho) svietniky so sviecami a do stredu kríž. Na oltár sa položí evanjeliár.
Obrazy a sochy svätých ostanú zahalené až do začiatku slávenia veľkonočnej vigílie. Relikviáre — ak boli odnesené — prinesú sa až po slávení veľkonočnej vigílie. Ak boli iba zahalené, odhalia sa pred ňou.
a) na požehnanie ohňa:
— oheň (na mieste mimo kostola, tam kde sa má zhromaždiť ľud);
— veľkonočná svieca;
— (päť zŕn tymiánu; rydlo);
— vhodný nastroj na zažatie sviece z nového ohňa;
— svietidlo na osvetlenie textu, ktorý má predniesť celebrant;
— sviece pre účastníkov vigílie;
— nástroj ktorým turifer vloží do turibula žeravé uhlíky z nového ohňa;
b) na veľkonočný chválospev:
— svietnik pre veľkonočnú sviecu v strede presbytéria alebo pri ambone;
— ak svietnik nie je vedľa ambony, pult na knihu vedľa veľkonočnej sviece pre diakona alebo speváka (ak je to nevyhnutné), knihu s veľkonočným chválospevom (misál);
c) na liturgiu krstu:
— nádou s vodou;
— nádou na požehnanú vodou s vetvičkou alebo kropáčom a malý krčah na nabratie vody do nej;
— ak sa budú vysluhovať sviatosti kresťanskej iniciácie: olej katechumenov (ak predkrstné pomazanie nebolo predtým), svätú krizmu, krstné sviece, Rímsky rituál;
— kalich dostatočnej veľkosti na prijímanie pod obojím spôsobom.
Všetky svetlá v kostole sa zhasnú. Ak je v Božom hrobe uložená najsv. Sviatosť, večné svetlo ostane svietiť.
Po poslednom zvolaní Kristus svetlo sveta — Lumen Christi sa zapnú alebo zapália svetlá v kostole. Zapália sa aj sviece pri konsekračných krížoch. Nič neprekáža tomu, aby sa svetlá zapínali alebo zapaľovali postupne a napokon sa zapália sviece na oltári (počas Sláva Bohu na výsostiach — Gloria).
Kostolník sa postará, aby počas Sláva Bohu na výsostiach — Gloria zvonili zvony.
Ak po vigílii nasleduje obrad vzkriesenia, pripraví sa ešte:
— texty obradu vzkriesenia;
— monštrancia;
— priesvitný závoj na monštranciu;
— náplecné vélum;
— druhé turibulum s navikulou;
— držiaky alebo svietniky a sviece;
— pluviál bielej alebo slávnostnej farby;
— baldachýn;
— zástavy;
— socha zmŕtvychvstalého.
