Čo by som z toho mal?

Vybavuje sa mi komický príbeh jedného podnikateľa, ktorý prišiel na breh jazera a uvidel rybára, ako tam nečinne leží a odpočíva.
Prekvapene sa ho pýta: „Prosím ťa, prečo tu ležíš a nič nerobíš?“
Rybár mu odpovedal: „Ráno som nalovil ryby, žena ich išla predať, a tak ležím.“
„A prečo nejdeš znovu loviť? To už by teraz ryby nebrali?“
„No možno by brali, ale prečo by som to robil?“
„Ty nevieš prečo? Predal by si ich, mal by si viac peňazí, mohol by si si toho viac kúpiť...“
„Kúpiť? Čo by som si podľa teba mal kúpiť?“
„Mohol by si si kúpiť väčší čln a loviť ešte viac rýb.“
„No dobre, ale čo by som z toho mal? pýtal sa rybár.
„Ty snáď nie si normálny! Čo by si z toho mal...
Predsa by si si mohol kúpiť veľkú rybársku loď a najať si pomocníkov. Už by si ani sám nemusel loviť, iba by si tej lodi šéfoval a mal by si zisk z práce svojich pomocníkov.“
„A nevieš, čo by som z toho mal?“ povedal s údivom rybár.
„Čo by si z toho mal!? Potom by si si napríklad zriadil fabriku na spracovanie rýb a ty by si bol iba majiteľom, platil by si riaditeľa, ktorý by sa staral o jej chod. A už by si nemusel robiť vôbec nič, všetko by za teba robili ostatní.“
Rybár pozeral stále nechápavo: „Ale teraz mi vysvetli, čo by som z toho vlastne mal?“
Podnikateľ nadšene zavŕšil svoju víziu: „Potom by si napríklad mohol ísť kľudne na pláž, ľahnúť si tam a nič nerobiť.“
Rybár odpovedal: „A čo myslíš, že práve teraz robím?“
Tak je tomu niekedy aj s nami, ak podnikáme veľa vecí, ale bez Boha. Niekedy i pre Boha, ale bez Boha. Ponáhľame sa a nevieme prečo a kam. Sme neustále preťažení, ale málo hľadáme, čo sa Bohu páči. Bohu by sa asi nepáčilo, keby sme celý život preležali na pláži. Ale mať čas, zamyslieť sa nad tým, čo mám skutočne robiť, je jedinou cestou, ako Boha a jeho plán so mnou v živote nepremeškať.

Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.02.2012 - 07:02
    Štrbinou v ľade, vždy potok svoje túžby žblnká. Hovorí o nich svetu. Kto si to všíma? Kto sa nájde...
  • 03.02.2012 - 08:14
    Človek je často ako loďka na rozbúrenom mori. List vo vetre. Na ceste plnej ľadu stŕpnuté nohy....
  • 02.02.2012 - 22:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 06:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 08:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 17:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 07:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 12:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 22:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 12:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...