Prečo musím?

V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávame s otázkami typu: „Prečo vlastne musím chodiť do kostola? Veď Boh je všade a ja sa s ním môžem stretnúť aj doma či v prírode!“
Prečo musím chodiť na spoveď? Veď stačí len oľutovať a Boh mi odpustí!“
Iste, každý človek má právo na svoj názor, ale tieto a podobné otázky majú pôvod v nepochopení prežívania viery a v pomýlenom vzťahu k Bohu, ktorého takto zmýšľajúci „katolík“ vidí ako len „zborník príkazov a zákazov“, a nie ako milujúceho Otca.
Boh dal človekovi Dekalóg, desať prikázaní, ale nie preto, aby nás obmedzoval, oberal o možnosť slobodne sa rozhodnúť. Veď ani v jednom z prikázaní nie je slovo musíš! Boh je Láska a láska je aj rešpektovanie osobnej slobody milovanej osoby. Boh človeka miluje, a teda ho aj rešpektuje, dáva mu možnosť vybrať si a ísť vlastnou cestou. Boh nám len naznačuje, ktorá cesta je správna, ako si neublížiť a žiť v pokoji a v pravom šťastí.
A tak podstatou viery a osobného vzťahu k Bohu je vybudovanie skutočne úprimného a osobného vzťahu ja a Boh. Náš Boh nie je Bohom strachu, Bohom príkazov a zákazov, náš Boh je Bohom lásky, milujúcim Otcom, s ktorým by sme sa mali vedieť úprimne rozprávať, odovzdať mu svoje bolesti a ťažkosti s vedomím, že nás posilňuje a dvíha, keď padáme, že sprevádza všetky naše kroky. On na nás čaká, nenúti nás, nevyhráža sa.
Keď zomrie dobrý a obetavý človek, ľudia neraz povedia: „Toho musel mať každý rád, mal veľmi dobré srdce...“ slovo „musel“ tu pramení z vnútornej podstaty a nie z vonkajšieho tlaku. Tak nejako by to malo byť aj v našom vzťahu k Bohu, a slovo „musím“ by sme si v tomto vzťahu mali nahradiť slovom „chcem“.
Chcem, pretože viem, že Boh je pri mne, že ho potrebujem, že život s ním je oveľa radostnejší a plnší, veď on mu dáva zmysel a cieľ.
Keď si teda človek „otvorí oči“, zistí, že tie príkazy a „povinnosti“ to sú vlastne základné postoje človeka k Bohu a k človeku, učia nás správne žiť a vychádzať s blížnymi.
Nemecký básnik Hermann Hesse hovorí: „Životu dáva zmysel iba láska“, a tak aj správne prežívaný vzťah človeka k Bohu, vzťah ja a Boh máme napĺňať láskou, dôverou a úprimnosťou.

Andrej Fordinál

Zdroj: časopis Blumentál. 2/2000

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 26.11.2014 - 08:48
    Aj kvapky majú svoje príbehy. Krátke, a dramatické. Je v nich výška, chvíľa dôležitosti, (keď sa o...
  • 25.11.2014 - 21:13
    Audio verzia encykliky pápeža Pavla VI. Humanae Vitae na stiahnutie tu. Jedná sa o českú verziu...
  • 21.11.2014 - 16:49
    Moja kolegyna pre bolest v ociach odchadzala z prace skor.
  • 19.11.2014 - 14:02
    Kolegova mama, ktora sa stara o jeho otca dostala taku bolest chrbta, ze musela do nemocnice. Otec...
  • 18.11.2014 - 08:55
    Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a ...
  • 14.11.2014 - 07:33
    Žijem (roky) na tomto svete a nosím v sebe mylné predstavy. Dôvod je jednoduchý: nikto mi...
  • 12.11.2014 - 16:33
    Popri Lidli prechádzala pani s dvomi deťmi vo veku asi 10 rokov. Kráčala krívajúc popred moje auto...
  • 06.11.2014 - 08:09
    V kostole sme sa stretli celkom „náhodou“. Obidvaja s fotoaparátom v ruke. Mirko (reštaurátor)...
  • 05.11.2014 - 07:32
    Dostala som aktuálnu fotografiu nášho prváka. Aj fotografi sa totiž úspešne prispôsobili dobe.
  • 03.11.2014 - 08:11
    V strede cintorína stojí vysoký kríž. Pri ňom horia náhrobné kahance. V tomto novembrovom čase je...