Jeden chlapec mal problém so svojou povahou. A tak mu otec zveril tašku s klincami. Povedal chlapcovi, aby zakaždým, keď sa prestane ovládať,
zatĺkol za plotom do domu jeden klinec.
Prvý deň zatĺkol chlapec tridsaťsedem klincov. Ale postupne začal mať nad sebou kontrolu, keď zistil, že je omnoho jednoduchšie sa ovládať, než zatĺkať klince
do plota. Nakoniec prišiel deň, kedy sa chlapec ani raz nenahneval. A tak mu otec navrhol, aby vždy, keď zostane pokojný, vytiahol z plota jeden klinec. Dni ubiehali a konečne nastala chvíľa, keď chlapec otcovi mohol povedať, že v plote nezostal žiadny klinec.
Otec vzal syna za ruku a priviedol ho k plotu: „Pozri, synak urobil si to dobre, ale všimni si diery, ktoré po klincoch zostali. Plot už nikdy nebude ako predtým. Keď robíš, alebo hovoríš veci so zlým úmyslom, nechávaš po sebe jazvu, ako je diera v plote. Predstav si, že by si po niekom hodil nôž. Aj keď ho vytiahneš, rana zostáva. Nezáleží na tom, koľkokrát prosíš o odpustenie; rana nezmizne.
A fyzická rana je rovnako závažná ako, tá ktorú zasadíme svojimi slovami. Priatelia sú skutočný poklad a je potrebné s nimi podľa toho zaobchádzať. Usmievajú sa na teba, sú ti oporou, počúvajú ťa a dodávajú ti odvahu.
Ale hlavne majú pre teba vždy otvorené srdce.
...V dôsledku môjho nevhodného konania dopláca...
...Snáď by som mohol vytiahnuť klince zabité do plota už pred dlhšou dobou...
...Keď cítim, že som obeť zlého zaobchádzania zo strany druhých, tak by som mohol...
José Carlos Bermejo: Príbehy pre uzdravenie duše (Karmelitánske nakladateľstvo)
