Jn 20, 24-29

-Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.
Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“
Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch
a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku,
neuverím.“
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi.
Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal:
„Pokoj vám!“
Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky!
Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl.
Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“-
(Jn 20, 24-29 z liturgických čítaní na dnešný deň)

***

Známy text z evanjelia, možno jeden z najznámejších.
Na Tomáša sa asi nikdy nezabudne,
lebo človek bude mať stále problém uveriť.
Prečo?
Možno preto, že sa tak často spolieha len na svoje oči.
A to je málo.
Alebo si niekto myslí, že nie?

P.S.
Keď sa pozrieš na fotografiu, ktorá je k tomuto textu, čo Ti hovoria oči?
Je to východ či západ slnka?
Je to východ slnka.
Veríš tomu?
Ja tomu verím, videla som ho. :)
A takto ho v BB zachytil môj fotoaparát.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu