-Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.
Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“
Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch
a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku,
neuverím.“
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi.
Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal:
„Pokoj vám!“
Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky!
Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl.
Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“-
(Jn 20, 24-29 z liturgických čítaní na dnešný deň)
***
Známy text z evanjelia, možno jeden z najznámejších.
Na Tomáša sa asi nikdy nezabudne,
lebo človek bude mať stále problém uveriť.
Prečo?
Možno preto, že sa tak často spolieha len na svoje oči.
A to je málo.
Alebo si niekto myslí, že nie?
P.S.
Keď sa pozrieš na fotografiu, ktorá je k tomuto textu, čo Ti hovoria oči?
Je to východ či západ slnka?
Je to východ slnka.
Veríš tomu?
Ja tomu verím, videla som ho. :)
A takto ho v BB zachytil môj fotoaparát.
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač