Ak máme pred sebou určitú zmysluplnú činnosť, môžeme ju robiť so záujmom a zaujatím pre ňu samu. A. Längle o tom píše:
„Zmysluplné je to, keď sa niečo robí pre hodnotu toho, o čo ide,
alebo pre človeka, pre ktorého sa to robí. Nie je to zmysluplné vtedy, keď sa to robí len a len pre vlastný úspech. Ak sa veľmi nestaráme o to, či to, čo robíme, bude úspešné, prináša to zdravú uvoľnenosť. Tou sa dá významne minimalizovať vplyv stresu, čo človeku dodá silu, aby sa mohol plne sústrediť na cieľ. Život sa dá potom budovať efektívnejšie. Je plnší. Človek sa tým síce nevyhne práci, ale zato sa vyhne nepotrebnému stresu.“
K úspechu je možné stavať sa ako k zážitku hlbokej radosti a skutočného šťastia. To, čo nám robí radosť, je i tu vedľajším produktom. Keď na to ideme okľukou a berieme radosť, šťastie a úspech ako „dar“, ktorý nám je pridaný, skvalitňuje to náš život.

Jaro Křivohlavý: Mať pre čo žiť