„Vo všetkom je lepšie dúfať ako zúfať“, napísal Johann Wolfgang Goethe. Kreatívny pohľad na svet je prospešnejší a zdravší nad všetko čierne pozeranie na svet. Ľahko sa to povie, ale život nám pripraví desiatky zákrut,
v ktorých nie je do spevu. Aj tak má podľa mňa Goethe pravdu.
Optimizmus nie je naivita alebo idylická primitívnosť duše - Ak ho chceme využiť, je potrebné na ňom pracovať, chrániť kladný pohľad na svet, overovať ho práve v krízach a ťažkostiach. Z toho vyplýva, že sa optimisti nevzdávajú kritického pohľadu na problémy, ale na rozdiel od pesimistov hľadajú východiská.
Čo ničí optimizmus? Strata ideálov a s nimi súvisiaca strata životného nasmerovania. Hrubý pragmatizmus a mechanický objektivizmus nerozlišujúci, čo je hlavné a vedľajšie, podstatné a nepodstatné. naivné predstavy o dostupnosti cieľa, o cieli celkom.
Optimizmus je skôr trvalý spôsob cesty životom a nie púť, na konci ktorej spočinieme a budeme blažene odpočívať. Optimizmus nie je pre slabochov, potrebuje silu, statočnosť, hlavne pre dobu prehier. Prehry môžu byť osobné, kariérne, dokonca historické – prehry štátov. V takých chvíľach nestačí hľadieť iba k zajtrajšku a k najbližšej dobe, ale ďaleko dopredu. Aj optimista môže byť smutný a dokonca je dobré dopriať si raz za čas aj chvíle malých depresií, aby sme tým viac chceli hľadať ich prekonávanie.

Jiří Pilka: Rozcuchaná kniha (karmelitánske nakladateľstvo)