Nemali by sme si myslieť, že svätí boli síce dobrí, ale tak trocha nudní ľudia. Takými sa zdajú len na oknách a sochách v kostoloch. V skutočnosti to boli nepokojní ľudia. Nepokojní v tom zmysle, že mali so sebou veľa práce: ako my, aj oni boli náchylní k zlému, vystavení pokušeniam, aj oni vždy boli na vojnovej nohe s vlastnými pudmi a vášňami.
Svätec je vyslovene človekom vôle. Aby myslel a konal ako Kristus, musí stále reagovať na svoju povahu..
Je však stále celkom a dušou, ktorej milosť Pánova udeľuje znova a znova nové milosti: „Ešte trocha námahy! Ešte trocha obety! O krok bližšie zasa k chudobným a trpiacim! Ak si chceš byť istý, že konáš svoju povinnosť, potom urob viac, ako je tvojou povinnosťou!“
V rovnakom čase, v ktorom svätec koná veľké veci, mu však pomáha Božia milosť, aby zostal jednoduchým a pokorným. „Bezo mňa nemôžete nič urobiť!“
Sv. Vincent Paulánsky, poradca francúzskej kráľovnej, sa postavil proti jednému cirkevnému činiteľovi, šľachticovi, ktorý napriek zrejmej nespôsobilosti bol ustanovený za biskupa. Keď jeho matka, popredná dáma svätca stretla, pred celou verejnosťou dala mu v hneve zaucho. Sv. Vincent spokojne išiel ďalej a svojmu sprievodcovi povedal: „Pozri sa, brat môj, ako ďaleko môže zájsť láska jednej matky!“
A Pius X, keď mu istá dáma povedala, že je svätý (taliansky santo, pohotovo odpovedal: „To ste si, milostivá pani, zamenili spoluhlásku. Ja som Jozef Sarto, nie Jozef Santo.“
Albino Luciani - Verím
myšlienky k vyznaniu viery Cirkvi
