Pre mňa je mierne jesenné svetlo vždy príkladom človeka, ktorý sa na seba, na svoje chyby a slabosti, ale aj na iných ľudí pozerá mierne a zhovievavo. Takýmto pohľadom ponára svoje bytie a ľudí okolo seba do mierneho svetla.
V miernom jesennom svetle sa javí všetko pekné. Pestré listy stromov žiaria v celej svojej kráse. Vtedy je aj suchý strom pekný. Všetko má svoje čaro.
Poznám veľa starých ľudí, z ktorých takáto miernosť vyžaruje. Som rád v ich blízkosti. Rád sa s nimi rozprávam. Mám pocit, že môžem byť taký, aký som, a vždy sa mi dostane uznania: „Všetko je v poriadku“. Život týchto ľudí bol neraz ťažký. Prešli vzostupmi a pádmi. No teraz, v jeseni svojho života, sa na všetko pozerajú miernym pohľadom. Nič ľudské im nie je cudzie. Nič neodsudzujú. Všetko nechávajú v jesennom svetle žiariť také, aké to je.
Anselm Grün: Malá kniha o šťastí (vyd. Dobrá kniha)
