Mária Kristína Savojská, kráľovná oboch Sicílii, sa usilovala vyzerať navonok pekne a elegantne. Ale pozerala sa na to všetko z vyššieho hľadiska, takže jej predstavy krásy zostali zjemnené a zduchovnené, ako možno vidieť z nasledujúcich veršov:

Keby som bola zdravá, bohatá a pekná...
čo potom?
Keby som vlastnila zlato a striebro...
čo potom?
Keby mi šťastie prinieslo vysoké postavenie...
čo potom?
A keby som sa tešila na svete tisíc rokov...
čo potom?
Človek rýchlo zomrie a potom nezostane nič.
Slúž svojmu Bohu, potom budeš mať všetko!

Myslím, že kto žije z takýchto pohnútok ducha, môže navštevovať aj salóny krásy.

Albino Luciani - Otče náš
myšlienky k modlitbe Pána