Pannu Máriu považujeme za našu matku vo viere, rovnako ako Abrahám, aj ona musela veľakrát veriť a dúfať „proti všetkej nádeji“.
Jej vyznaním „Nech sa mi stane!“ sa mohlo v nej a skrze ňu začať napĺňať tajomstvo našej spásy. Vyjadrila ním úplnú oddanosť Bohu a jeho zámerom s jej životom – akoby podpísala prázdny šek!
Tento životný postoj jej už ostal, aj keď „anjel odišiel“ a zmizli akékoľvek znamenia Božej prítomnosti. Ba dokonca nastali aj situácie, ktoré vyzerali, akoby sa Bohu vymkli z rúk: sklamanie Jozefa, ktoré nemohla vysvetliť; prenasledovanie zo strany Herodesa a následná nútená emigrácia; strata dvanásťročného Ježiša; a samozrejme prenasledovanie Ježiša zo strany vodcov židovstva a nakoniec jeho ukrižovanie. A to vymenúvame len situácie, ktoré nám zanechalo Písmo
– som si istý, že ich bolo oveľa viac! Preto je nám Mária taká blízka,
zvlášť v období nezrozumiteľných životných skúšok.

Vojtěch Kodet - Učeníctvo