U Matúša a Lukáša nájdeme Ježišov rodokmeň. Obaja evanjelisti nám chceli dosvedčiť, že Ježiš zdedil telo a krv po hriešnikoch a prijal našu biednu ľudskú prirodzenosť. O jeho predkoch referujú nielen dobré, ale aj všeličo zlé a smutné. Spomínajú aj štyri ženy. Tri z nich nie sú slávnou stránkou dejín.
Rachab, Bózova, matka, jedna z Ježišových predkov, žila ako neviestka
v neprehľadnom prítmí.
Tamara, Júdova nevesta, otehotnela od svojho svokra a porodila syna menom Fares. Aj tento, narodený z nemanželského a zakázaného zväzku, patril
k Ježišovým predkom.
A Betsabe počala v cudzoložstve s Dávidom nielen Šalamúna, ale mala už aj iného syna, ktorý sa tiež počal v cudzoložstve – teda jedna poľutovaniahodná žena, ktorá sa dopustila nemalých priestupkov.
Ale Pán chcel, aby tieto ženy patrili do radu jeho predkov, a nám tým chcel zároveň povedať: Neberiem si len ľudskú prirodzenosť, ale navyše sa chcem
vo svojom vykupiteľskom diele celkom konkrétne vyrovnať aj s ľudskými slabosťami, samozrejme nie, pokiaľ ide o jeho vlastnú osobu, lebo to bolo nemožné.
Keď nás teda takto dnes vyzýva, pozýva k svätosti, to pozvanie musí znamenať toto: Tak ako som raz prijal telo a krv ako prastaré dedičstvo a svojím životom som vykúpil minulosť, ktorá bola všetkým možným, len nie dobrá, tak vás teraz pozývam na cestu svätosti, nehľadiac na to všetko, čo bolo predtým, napriek vašim hriechom, napriek vašim slabostiam.

Albino Luciani - Verím
myšlienky k vyznaniu viery Cirkvi