Okrem toho šúlku papiera, čo spomínal „kolega“, mi dali objaviť vo svojich prísnych vyučujúcich srdečných ľudí (už som školu skončila, takže si nerobím očko ;-) Do školy som si niesla štós papierov – keby som si niečo chcela ešte zopakovať :-)). Vošla som do miestnosti prvá poobede, hlava ma už začala bolieť a bála som sa, aby som nezabudla aj ako sa volám. Na moje prekvapenie som si vytiahla fajn otázky – z dejín Platóna a T. de Chardina, z ontológie Jaspersovu existencialistickú ontológiu a základný pojem „bytie“, z etiky som mala predstaviť, v čom tkvie kríza moderného človeka a aké sú to tie moderné cnosti, a tiež Kanta a jeho imperatív. Na štátniciach som memorovala z kníh, nebol čas na osobné zamyslenia, preto využívam túto možnosť tu na blogu, keď ma - pre mňa dosť paradoxne – neprestávajú opúšťať práve otázky z etiky.
V čom krízujeme? Kde sú hranice života našich možností? A čo sa javí ako východisko?
Svoju krízu osobnosti vidím v unudenosti, nechuti do života; Kierkegaard by hovoril o strate pátosu, zaangažovanosti do čohokoľvek. Cítim sa ako v hmle, nevidím dopredu, nemám ciele a plány, nespoznávam priestor mojej realizácie, nevidím ruky, do ktorých by som mohla vložiť svoje srdce. A tak život človeka sa zužuje len na prežitie, je len čakaním (na Godota? :-))
Myslím si, že nuda je to, čo trápi mnohých. Napriek tomu, že svet je rovnako (možno viac) hladný po našej činnosti ako v minulosti, zostávame pasívnymi. Zaliezame do ulít a vyčkávame – sami však nevieme na čo. Ale ako sa niekto vyslovil – že žiadny vietor nebude správny, pokiaľ nepoznáme cieľ našej loďky – tak je to aj s nami; nepoznáme, nevieme dať meno tomu, čo by nás prebudilo, čo by nám vrátilo iskru do očí, či zvon do hlasu... a tak zostávame tonúť v temnotách našich dní a hráme sa na nádej, že raz nás niekto vyslobodí. Túžime po neznámom vysloboditeľovi. Ten však nie je prítomný ani v našej fantázii. Túžime po ľuďoch až tak veľmi, že od nich utekáme... Krízujeme – žijeme v mŕtvom očakávaní. Hej, zas to vo mne evokuje ten šeól, podsvetie... Kristus vraj zostúpil do pekiel, aby otvoril brány tohto žalára... Nech nás žehná Pán a nech nás chráni... Nech príde vysloboditeľ, ktorý presahuje územie našej fantázie a vráti nám dušu!