Istého učeného Číňana pozvali na návštevu univerzity v Berlíne. Na letisku ho čakal jeho nemecký kolega, po zvítaní obaja kráčali smerom k autobusovému nástupišťu. Autobus už bol pripravený na odchod. Nemecký kolega, keď zbadal autobus, vzal Číňana pod pazuchu a pobádal ho k rýchlejšej chôdzi: „Poďme, poďme, rýchlo!“
Obaja sa pustili bežať a stihli do autobusu naskočiť v poslednej chvíli. Len čo boli vnútri, dvere sa zavreli a autobus sa pohol. S hlbokým nádychom, plným uspokojenia, sa Nemec pozrel na hodinky. „Vďaka ti Bože,“ vzdychol, „ušetrili sme desať minút!“ Číňan sa na neho pozrel s otázkou v očiach a smejúc sa povedal: „A čo urobíme s tými desiatimi minútami?“
Nemá hodnotu to, nakoľko sme naplno vyťažení, ako skôr motív, pre koho čas využijeme... aby sa nestalo, že budeme hľadať niekoho, komu by sme mohli darovať druhú polovicu života, ktorú sme v prvej takýmto spôsobom ušetrili
Zo Solo il vento lo sa
zdroj: KN 98