V našom bežnom dennom živote jestvujú isté znaky a udalosti, ktoré sú určitými druhmi prirodzenej sviatosti. Vezmime si napríklad slovo. Má v sebe čosi počuteľné, zároveň však aj niečo neviditeľné. Keby som povedal napríklad vtip a bol by veľmi zábavný, pravdepodobne by ste sa zasmiali. Keby som však povedal ten istý vtip koňovi, ten by sa asi nezasmial. Prečo? Pretože vy rozumiete významu toho vtipu, pretože máte dušu, rozum a intelekt. Kôň túto duševnú vnímavú schopnosť nemá, a teda nerozumie jeho významu.
Podobne je to aj s podávaním rúk. Podávanie rúk je niečo viditeľné, materiálne, telesné, obsahuje však aj čosi duchovné, najme komunikáciu pozdravu a privítania. Ak položím svoju pravú ruku a prikryjem ju ľavou rukou, nie je to podanie ruky: má viditeľný aspekt, ktorým môže byť konkrétne potlesk, ale nemá ten viditeľný prvok, ktorým je komunikácia osobného tepla.
Bozk je tiež určitým druhom sviatosti. Je čosi viditeľné, ale zároveň aj neviditeľné, konkrétne je to komunikácia lásky.

Fulton Sheen: myšlienky na každý deň (Dobrá Kniha zostavil Henry Dieterich)