V posledných dňoch ma zaráža koľko kresťanov, o ktorých by som si to ani nepomyslel, chce voliť Radoslava Procházku za prezidenta už v prvom kole prezidentských volieb. Je pravdou, že má vzdelanie, skúsenosti i vystupovanie. Avšak má toto stačiť kresťanovi pri rozhodovaní sa koho voliť? Možno áno. Keby tu neboli aj lepší kandidáti. Alebo sú viacerí kresťania už vážne takí uvarení súčasnou kultúrou smrti, že pôjdu v prvom kole voliť nositeľa hodnôt kultúry smrti?

Nie sú pre mňa až také rozhodujúce premety  alfa samca Rada Procházku z minulosti, i keď aj ony o niečom svedčia. Sú tu však aj vážnejšie dôvody.

Podľa Rada Procházku existujú dôvody, kedy je v poriadku zabiť nenarodené dieťa, napr. pre znásilnenie. Ako som už v minulosti uviedol, takéto uvažovanie je do značnej miery analogické s uvažovaním niektorých nihilistov v Indii.
Niekde v Indii majú totiž zvyk, že znásilnenú ženu môže dať jej muž ukameňovať (asi nie celkom legálne, ale údajne sa to deje), aby neprežíval traumu, že žije jeho manželka, ktorá bola zneuctená, čo je aj pre muža poníženie. Pyká teda nevinná. Podobne sú na úrovni ako v Indii aj niektorí ľudia u nás, keď chcú popraviť potratom nevinné dieťa, lebo má stigmu, že bolo počaté pri znásilnení. Rada Procházku nebudem práve pre tento hlavný dôvod voliť v prvom kole. Nechcem si totiž špiniť ruky krvou nenarodených detí. Hlasovaním za Procházku, či už si to priznáme alebo nie, totiž hlasujeme zároveň za to, aby bola posilnená alebo zachovaná možnosť trhať telíčka niektorých nenarodených detí kyretou na kúsky minimálne aj počas ďalších piatich rokov (pričom takýmto krutým trestom neodsudzujeme na smrť ani najväčších zločincov).

Samozrejme druhým zásadným problémom sú ako inak registrované partnerstvá, s ktorými Rado Procházka nemá problém.

Môžme sa pýtať sami seba či môže byť medzi homosexuálmi skutočne láska v plnosti, keď svojim životom dávajú príklad druhým, že praktizovať fyzicky a psychicky škodlivé zvrátenosti je normálne? Keď homosexuálny styk môže spôsobiť druhej osobe veľmi vážne zdravotné komplikácie? Keď praktizovaním homosexuálneho správania prehlbujem duševný problém druhej osoby spolužitím s ňou, namiesto vyhľadávania skutočných riešení tohto jej problému?

Registrované partnerstvá pozdvihnú patologické správanie, ktoré je škodlivé či už z fyzického alebo psychického hľadiska na normu. Registrované partnerstvá prinesú ešte viac zmätenia do života mladých ľudí, ktorí formujú svoje postoje v oblasti sexuality.

Registrované partnerstvá otvoria dvere pre následné adopcie detí homosexuálmi (viď prax na západ od nás), čo je zvlášť zlé, keďže dieťa potrebuje mužský a ženský vzor pre svoj zdravý vývin. Mnoho detí bude vyrastať v patologickom prostredí. Alebo bude za chvíľu diskrimináciou nedať deti do opatery aj páru alkoholikov?

Nie je to len o jednej vete v zákone. Táto veta totiž vytvorí lepšie podmienky pre ohrozovanie mravného vývoja mládeže. Verejné prezentovanie praktizovania homosexuality je len jedným z kamienkov mozaiky. Na západ od nás totiž ľudia kvôli schváleniu registrovaných partnerstiev a ďalších doplňujúcich zákonov, idú dnes za opačný názor na homosexualitu do väzenia, sú im odoberané deti, vyhadzujú ich zo zamestnania atď. Ďakujem Rado, neprosím. Ak si toto niekto nepripúšťa, že schválením registrovaných partnerstiev sa započne rozhodujúci krok aj u nás k takýmto praktikám, musím mu len povedať, že nežije v realite.

Je chybou redukovať manželstvo len na sexuálne spolužitie alebo len na plodenie a výchovu detí. Manželstvo má zastrešovať obidve tieto dobrá. Štát, ak má záujem na zdravej spoločnosti, má predovšetkým podporovať a vytvárať špecifické postavenie pre heterosexuálne, monogamné, verné a trvalé manželstvá. Keď už pre nič iné, tak aspoň z toho dôvodu, že vedecké štúdie potvrdzujú že pre budúce generácie je vyrastanie v takýchto rodinách najvhodnejšie. Žiadne iné partnerské spolužitia sa týmto rodinám nevyrovnajú. Ani singel, ani znovuzosobášené, ani homo.

Ak ochrana rodiny a mravnosti nebude pre politikov na Slovensku prioritou, tak to tu môžeme hneď zabaliť. Taká spoločnosť totiž nemá perspektívu. Nahradí ju životaschopnejšia kultúra. Napríklad moslimská. A bude to len otázka času.

Keď dnes uvidia kandidáti ako Radoslav Procházka, že nie je dôležité zastávať pro-life postoj a nič tým nestratia, ba naopak ešte aj získajú pro-life voličov, nečakajme, že budú mať v budúcnosti iní politici viac dôvodov napríklad postaviť sa za úplnú ochranu pred zabíjaním nenarodených detí alebo za ochranu mravnosti odmietaním registrovaných partnerstiev.

Ešte je tu krvopotná snaha dostať nejakého kresťana do druhého kola prezidentských volieb. Môžme si ale klásť otázku, či nie je horšie, aby sa do čela štátu dostal kresťan, ktorý bude ľuďom dávať najavo, že nie je problém ísť proti kresťanským hodnotám. Silne sa obávam, že taký človek môže ľahšie zmiasť mnohých kresťanov, respektíve negatívne ich ovplyvniť svojim zlým príkladom. Menej sa obávam sekulárneho humanizmu a viac rozkladu Cirkvi zvnútra. História ukazuje, že najväčším nepriateľom a ničiteľom Cirkvi sú žiaľ práve mnohí jej členovia.

Ak si pripustíme, že dnes pri prezidentských voľbách registrované partnerstvá alebo potraty nehrajú až takú rolu, tak Národný pochod za život a rôzne petície boli pre mnohých očividne len obyčajná maškaráda, pretože práve v sobotu je jedna z najväčších šancí ako dať najavo, ktoré hodnoty sú pre mňa dôležité.

Ako kresťan mám v prvom kole na výber z viacerých kandidátov. Ale Radoslav Procházka medzi nimi nie je.

-------------
Zdroje k najzávažnejším tvrdeniam:

Potraty, napr. tu: http://www.topky.sk/cl/1000738/1375566/Prezidentski-kandidati-zodpovedaju-otazky-na-telo--Aky-mame-vztah-k-homosexualom-

Reg, partnerstvá napr. tu (1:40:27): https://www.youtube.com/watch?v=jGXG31RBlJc