Dva dni chodila Zdenka len velmi tazko pre bolesti v nohe.
Prvy vecer prisla, sadla si a pocuvala ako sa bavime o Bohu hoci sama je neveriaca.
Na druhy den rano prisla opat s bolestami a tak som jej navrhol ci nechce prijat modlitbu za uzdravenie
lebo Pan Jezis uzdravuje a moze jej pomoct ak to prijme.
Povedala ano.

Usadili sme ju na stolicku a zacali sa chvilocku modlit.
Zakratko sa pytame co citi.
-chodi vo mne nejake teplo.
-To je dobre, prave vnimas pritomnost Ducha Svateho. Co noha?
-Neboli.
-Postav sa a skus urobit co si nemohla a neboj sa, Boh ta uzdravil.
Skusila urobit krok.
-Sprav drep, nieco co ti predtym neslo.
Urobila drep a takmer padla z noh od prekvapenia, ze to naozaj ide, pricom tvar sa jej rozziarila od usmevu.
Kamaratkam neskor povedala, ze ona predsa na toto neverila ale je to pravda.

V modlitebnom spolocenstve kde sme o par dni boli svedcit povedala, ze vtedy pocas modlitby vnimala lasku.
Odvtedy s nami chodila vsade, aj do kostolika.
Jej obratenie od neveriacej k veriacej sa zavrsilo pri nasledujucom stretnuti na veceri chval.
Po chvalach sa rozhodla prijat Jezisa Krista za svojho Spasitela a svoj zivot vydat Jemu.

Tak sa nam Pan postaral o dalsiu sestricku.
Bude sa este len vsetko ucit ale Pan jej v tom pomaha, daroval jej uzdravenie a pocitila Jeho lasku.

Slava patri Bohu.