Ferdinand Ďurčanský

Ahoj, na tento rok pripadá i jubileum Ferdinanda Ďurčanského. Tento slovenský politik bol národovcom, čo sa prejavilo napríklad aj fandením futbalovému klubu Slovan Bratislava. Historik František Vnuk sa o vlastenectve Ďurčanského vyslovil: “nikoho podobného som nestretol.“
Narodil sa 16.12.1906, pochádzal z bohatej priemyselníckej rodiny. Vyštudoval právo, v r. 1930 sa stal doktorom práv, v r. 1933 vysokoškolským učiteľom. Neskôr sa stal ministrom vnútra a ministrom zahraničných vecí prvej Slovenskej republiky. Že bola v ochrannej zmluve s Nemeckom, pokúšal sa nájsť k silnému „ochrancovi“ vyváženie a obracal sa na Rusko. Chcel tak i poistiť štát proti prípadným zmluvám Nemecka s Maďarskom, týkajúcich sa Slovenska. To mu neprešlo u podpredsedu vlády prof. Vojtecha Tuku a Šaňa Macha, ktorí naňho písali sťažnosti Nemcom. Tí to hlásili zasa do Berlína – že je protinemecky naladený, že odmieta riešiť židovskú otázku...Takže keď 28. júla 1940 musel prezident Tiso k Hitlerovi, Ďurčanského vzal so sebou, no diktátor sa nechal počuť, že „toho Cigána nechce viac vidieť.“ Ďurčanský musel z politiky odísť a jeho meno už nesmelo byť spomenuté v tlači. Retribučný súd v r.1946-47 ho odsúdil v neprítomnosti na trest smrti obesením. Zomrel v emigrácii 15.3.1974, pochovaný je v Mníchove.
Stal sa jedným zo stelesnení slovenského odporu voči nacizmu (pod týmto názvom vyšla knižka prof. Ďuricu, kde je Ďurčanský tiež spomenutý, ako aj v knižke Jozef Tiso a Vatikán či v jeho monografii, tiež od uvedeného autora, pekný dokument o Ďurčanskom nakrútila STV).
Ak pri prechádzkach po Slovensku naďabíte na jeho rodný Rajec, nájdete tam jeho bustu.
Čau

Informácie o Monika Mičudová

Príspevky na blogu