Keď za letného rána prechádzaš zarosenou lúkou, cítiš sa sviežejší a živší. Ak touto lúkou bežíš bosý, ožije celé tvoje telo. Rosa ťa priam pozýva pozrieť si lúku a v kvapkách rosy obdivovať hru svetiel. Je to čosi ešte nedotknuté. Zdráhaš sa narušiť túto tajomnosť.
Pozýva ťa jednoducho pozerať, obdivovať a diviť sa. Letné ráno rozradostí tvoju dušu. Vtedy porozumieme aj žalmu: „Podvečer je nám hosťom plač a radosť nadránom.“ (Ž 30,6) Rosa zmyje z duše starosti predchádzajúceho dňa a nechá ju znovu zažiariť.

Anselm Grün: Malá kniha o šťastí (vyd. Dobrá kniha)